Žime zdravo – kedysi som tak nežila

by Martinka Kušnieriková · Published January 12, 2016 · Updated March 20, 2017

Slávnostne otváram tento rok 2016. Môj blog je na svete už rok a ja sa z neho veľmi teším a som zaň nesmierne vďačná. Poskytuje mi priestor, ktorý potrebujem a zároveň môžem byť s Vami v spojení. Už ste si stihli všimnúť, že milujem dobré knihy, kvalitné jedlo, kvalitné filmy a v neposlednom rade fitness. Mojim cieľom do nového roka je ešte viac Vás o mojich aktivitách informovať a zaznamenávať moje osobné úspechy. Nastávajúci rok je pre mňa veľmi výnimočný, vstupujem do neho s očakávaniami a depku som nechala za sebou v starom roku. Opäť sa nám vyčistila stránka papiera a my môžeme začať odznova písať naše životné situácie, možno tam kde sme prestali alebo niekde úplne inde – a bez výčitiek. Pretože tak to v živote už býva, niečo nám vyjde, iné zasa stroskotá, ale nad to sa treba povzniesť, vzchopiť a so vzpriamenou hlavou napredovať.

Buďme na seba viac milí, prejavujme si viac lásky a viac sa na seba usmievajme. Potom budeme zdraví a šťastní a plní energie. Verme si viac, ale pre seba aj viac robme! Cvičme a žime zdravo! Varme si lahodne a chutne! A čítajme viac!

Pred viac ako dvoma rokmi som sa presťahovala a zanechala som v starom dome aj staré neresti – nezdravé stravovanie či pozeranie televízie. Začala som si omnoho viac variť sama veľmi chutné a pestré jedlá. Začala som viac cvičiť v posilňovni a viac sa denne prechádzať (min 10 000 krokov denne – mám aplikáciu, ktorá mi počíta kroky). Kto ten pocit bez televízie doma nezažil, nevie aké to je oslobodzujúce. Až teraz s odstupom času som si uvedomila, že mám omnoho viac času, keď ho netrávim za televízorom, a čas využívam omnoho efektívnejšie. Samozrejme, že pozerám filmy, vždy keď mám chuť si nejaký zapnem na počítači. Nezaťažujú ma počas pozerania žiadne reklamy na pracie prášky či zubné pasty.

Aj napriek tomu, že som počas posledného roka trpela veľmi vážnymi zdravotnými problémami, s ktorými bojujem dodnes, cítim progres a obrovský posun vpred. Pretože najviac je to všetko okolo zdravia, o psychike. Máme to v hlave. A v srdci. Všetky negatívne pocity ako hnev, nenávisť, zlosť, závisť, neláska, nás vedú len k väčším a silnejším zdravotným problémom. Viditeľným, či neviditeľným. Áno, choroba môže driemať niekoľko rokov v nás ako tichý zabiják a viditeľne sa prejaviť neskoro. Obrovskou výhodou sú signály, ktoré nám naše telo vysiela prostredníctvom príznakov – bolesť hlavy, nervozita, bolesť chrbta, vyrážky na rôznych častiach tela, začervenané miesta, ekzémy či únava, depresia. Je ich mnoho. A nie je vôbec ľahké svoje telo prečítať. Chce to čas a trpezlivosť. A vytrvalosť. Kým som sa ja dostala tam, kde som dnes, prekonala som viac ako 4 roky (m)učenia a stále sa ešte učím – počúvať svoje telo a dávať mu čo potrebuje. Ale dá sa to. A funguje to.

A new beginning. Photo is by Melanie Bowen.

Niekedy sa, ale, nutne musíme zbaviť vecí, ktoré sme dovtedy zbožňovali. Napríklad vyvaľovania pred telkou. A namiesto toho vdychovať čerstvý vzduch počas prechádzky či relaxovať počas čítania dobrej knižky. Alebo úplne vylúčiť z jedálnička biely cukor – je množstvo náhrad, ktoré Vám zachutia (melasa, med, agávový sirup…). Či (takmer) úplne vylúčiť z jedálnička mäso – akosi mi prestalo chutiť, vzdala som sa ho z jedného dňa na druhý pred 4 rokmi a som veľmi spokojná. Samozrejme, že niekedy dostanem naň chuť a zjem napríklad kuracie mäso, či hovädzie. Keď si dnes, ale, môžem vybrať, zvolím si zeleninu, strukoviny, ryžu, ryby a ovocie samozrejme. Tým pádom som schudla (z pôvodnej váhy 60 kíl na dnešných – už ustálených – 53 kíl) a zhodila zo seba všetok tuk. Pre niektorých, ktorí ma v lete videli v plavkách som bola až nepredstaviteľná a pýtali sa ma, ako je možné, že okolo pása nemám tuk – veď ho tam má každý… Ja nie. Mám namiesto tuku svaly. A páči sa mi to. Cítim sa ľahká a zdravá. Pevná a silná. To môže dnes o sebe povedať málokto (česť výnimkám, samozrejme nehádžem všetkých do jedného vreca). Vzdala som sa bielej múky a hlavne pečiva, ktorého som predtým jedla požehnane. Lekári mi diagnostikovali intoleranciu na lepok. Na túto tému by som sa mohla rozpísať, ale možno niekedy nabudúce. Je pre mňa ešte vždy ťažké vysporiadať sa s chybami, ktoré som pri “liečbe” mojich alergií urobila. Napriek všetkému je to pre mňa obrovské ponaučenie a škola života – viem ako budem postupovať ďalej.

V kuchyni som napríklad znížila množstvo používanej soli. Jedlá dochucujem bylinkami – čerstvými alebo sušenými, ktoré počas leta nahromadím. Samozrejme solím, soľ je veľmi dôležitá pre organizmus, ale kúpila som si kryštáliky morskej a himalájskej soli, ktoré nasypem do mlynčeka a na jedlo rovno meliem. Zmenili sa mi chute, moje telo ma dnes dostatok minerálov a preto nemám potrebu jedlo soliť vo veľkej miere. A preto mi jedlá, ktoré varia iní už nechutia, cítim v nich veľa jódovanej rafinovanej soli (odporúčam prečítať !tu! viac). Len jednoducho počúvam svoje chute.

Naučila som sa variť v menších dávkach, v menších hrncoch, a teda varím len porcie, ktoré hneď zjem, neodkladám jedlo na ďalší deň – len výnimočne. Pochádzam z veľkej rodiny, kde sa vždy varievalo vo veľkých niekoľko litrových hrncoch, aby ostalo na celý týždeň pre celú rodinu. Ja som to vo svojej domácnosti zmenila. Varím len toľko, koľko zjeme na jedno posedenie. Jedlo je tak čerstvé a chutné. Zohrievané jedlo už nie je také chutné – to ste iste postrehli (neplatí u kapustnice a paradajkovej polievky, ktoré čím sú staršie, tým sú chutnejšie). Ďalšou veľkou zmenou je nepoužívanie mikrovlnnej rúry. Úplne som ju vylúčila. Vždy som cítila, že jedlo zohriate v nej je zvláštne, ale keď som si naštudovala jej fungovanie, vylúčila som jej používanie v kuchyni. Vrátila som sa k zohrievaniu na panviciach a v hrncoch. A úplne najradšej by som varila na ozajstnom ohni. Jedlo pripravené na ohni opäť chutí úplne inak. Zatiaľ mám len indukčnú platňu.

Pijem kávu. Zbožňujem kávu čerstvo namletú, pripravenú z kávovaru, nie tú instantnú. Bol to taký ranný rituál, vstávať so šálkou kávy najskôr. Zmenila som to, dnes ju už nepijem ráno nalačno, lebo káva zakysľuje organizmus (pozri Acidobázická rovnováha). Najskôr prijmem do tela 3dcl vody s vitamínom C – ten teraz užívam vo veľkých dávkach, pomáha mi zbaviť sa pliagy, ktorú mám v tele. Potom si urobím zeleninové alebo ovocné smoothie (spolu pomixujem listový šalát, k tomu nejaká zeleninka alebo ovocie, nejaký druh orieškov – cashew, mandle, pistácie; nejaký druh oleja – olivový, slnečnicový, tekvicový, ľanový, púpavový; niekedy pridám kokos, mak či chiu), potom si urobím raňajky (pozri tu pre inšpiráciu) a vtedy si pripravím čerstvú kávu s medom.

Začala som svoje dni orientovať podľa lunárneho kalendára (pozri tu: Luna nám napovie). Každý deň je Mesiac v znamení zvieratníka (Baran, Býk, Váhy, Lev, Panna…) a každý zvieratník predstavuje niečo iné. Napríklad počas dní, ktoré sú orientované v Rybách a Rakovi (4-6 dní do mesiaca) si vôbec neumývam vlasy ani si vlasy v týchto dňoch nestrihám. Naopak iba v dňoch Leva a Panny chodím ku kaderníkovi – strihať či farbiť vlasy. Vlasy mám zdravšie, krajšie, hustejšie a silnejšie. Platí to u všetkých, chlapom napríklad začnú hustnúť vlasy tiež, keď si ich budú strihať len v Levovi (levia hriva sa hovorí) – odskúšané! Každé znamenie zvieratníka je orientované na inú časť nášho tela, preto sa napríklad počas dní v Rybách viac starám o svoje nohy (chodidlá) a počas dní Panny v posilňovni cvičím cviky zamerané na bruško. Je to celá veda, ale ja Vám tu postupne tieto taje odhalím (pozri Sila Barana) a (pozri Sila býka). A potom to už ide ľahko a samo a vedie to ku kvalitnejšiemu životu.

Chodím včašie spať a skorej vstávam – aj cez víkend. Spím spravidla 7-8 hodín, vtedy sa cítim najoddýchnutejšia. Je potrebné, aby sme sa naučili oddychovať kvalitným spánkom, oddychovať aktívne (prechádzka, beh vonku, joga, posilňovňa), ale tiež meditovať – venovať svojej hlave pár minút denne a vypnúť ju, nemyslieť.

NEFAJČÍM!!!

NEPIJEM ALKOHOL!!! (Výnimočne pohárvína).

Denne vypijem 1 liter bylinkového čaju a cca 1,5 litra nesýtenej tiché minerálnej vody s vysokým obsahom hydrogénuhličitánu (HCO₃⁻).

Pravidelne cvičím v posilňovni.

Keď si spomeniem, ako veľmi veľmi zle mi bývalo, ako som sa trápila a nevedela som, kde robím chybu. Veľmi často som dávila (3-4 krát do týždňa) – v tom období som okrem bieleho pečiva, cestovín a množstva cukru nejedla takmer nič iné. Trpela som obrovskými bolesťami hlavy, brucha a preto som sa dopovala tabletkami proti bolesti (aj každý deň). Moje ruky a tvár boli posiate ekzémom, ktorý nechcel zmiznúť – telo mi celý čas dávalo najavo, že mám tráviaci problém. Len som tomu nerozumela. Dnes už je to omnoho lepšie, bolesti sa zmiernili, ekzém zmizol. Avšak, nemôžem od svojho tela očakávať zázraky, keď väčšinu života som žila nezdravo, musím mu dať čas, aby sa ozdravelo, zotavilo a zregenerovalo – a všetko zanecháva jazvy, menšie či väčšie. Čas, ale, hojí všetky rany, aj jazvy viac uhladí. A tu sme pri spomínanej trpezlivosti a vytrvalosti. Trpezlivo zotrvávam v živote, ktorý sa mi konečne páči, s ktorým som spokojná a ktorý smeruje do svetlej, krásnej budúcnosti.

Aby som nezabudla, je veľmi dôležité, aby ste takéto životné zmeny s niekým zdieľali, blízki Vám pomôžu najviac, podporia, podržia, nastavia rameno, keď Vám bude najhoršie… Nebyť môjho milovaného muža a rodiny, nebola by som dnes tam, kde som. Za to im venujem jedno obrovské ĎAKUJEM!!!