Wendy Walkerová – Nič nie je zabudnuté.

Wendy Walkerová – Nič nie je zabudnuté.

Môžeš vymazať pamäť. Ale nemôžeš vymazať zločin.

Wendy Walker je právnička so zameraním na rodinné právo. Vo svojom diele vychádza z rokov praxe a preto prináša do románu autentické detaily a silné emócie. Žije v Connecticute, kde popri starostlivosti o domácnosť a o troch synov, pracuje na ďalšom románe.

Obeť. Zvrhlého muža. Mladá žena, ešte iba dievča. Svoju nevinnosť nedobrovoľne stratila v lese, tvárou pritlačená k zemi, s roztiahnutými nohami, s dokorán otvorenými vystrašenými očami a zmyslami napnutými na prasknutie. Nedalo sa to vydržať… Muselo to byť príšerné, ale Jenny Kramerová si znásilnenie nepamätá. Bezprostredne po útoku jej totiž lekári podali látky, ktoré mali zabrániť jej spomienkam nájsť si v pamäti svoje miesto, zahniezdiť sa tam a Jenny tak ubližovať neustálym pripomínaním sa. Až kým na scénu nevstúpi Dr. Alan Forrester, psychiater.

Volám sa Dr. Alan Forrester. Som psychiater. Pre prípad, že sa nevyznáte v rozličných diplomoch, ktoré majú odborníci na duševné zdravie, ja som ten, ktorý chodil na medicínu. Som doktor medicíny. Počas dvadsiatich dvoch rokov praxe som získal viacero ocenení a vyznamenaní, ale nenachádzal som záľubu v papierových diplomoch. Lacné a neodrážajúce nič viac, ako len potrebu zabezpečiť si ďalších pacientov. Sú to reklamy, a tí, ktorí ich vystavujú na verejnosti, nie sú viac ako ľudské bilbordy.

Titulujem tento príbeh za psychologický thriller. Je písaný veľmi zaujímavým štýlom, kde  ústredný a zároveň jediný rozprávač je zároveň hlavný protagonista doktor Alan a ten čitateľa oboznamuje s udalosťami iba zo svojej perspektívy. Najčastejšie je to opis sedení u neho v ambulancii, počas ktorých sa postupne dostával pod kožu hlavnej hrdinke znásilnenej Jenny, jej rodičom Charlotte a Tomovi, ktorí terapiu potrebujú tiež. Iba množstvo času stráveného s týmito ľuďmi dokáže Alanovi postupne otvárať dvere do vnútorného sveta, vedomia a podvedomia, a tak im pomôcť. Verte mi, všetko čo sa na stránkach knihy dočítate vás bude navádzať nesprávnym smerom. Rozprávačom je predsa samotný psychiater, majster svojho remesla, a tiež otec. Ocitne sa tak na križovatke rozhodnutia koho zachrániť – zničenú a zúfalú rodinu Kramerovcov alebo vlastnú rodinu. Akokoľvek sa rozhodne, poriadne tým všetko skomplikuje.

Doktora Alana poverili starostlivosťou o Jenny. Tá totiž svoj zdravotný stav, ani po niekoľkých mesiacoch tzv. uzdravovania z fyzických, ale aj psychických tráum, nedostala do uspokojivého stavu. Zmieta boj s neodbitnými emocionálnymi spomienkami Len si to predstavte – viete presne čo sa vám prihodilo, ale nič z daného incidentu si nepamätáte.  Faktografická pamäť Jenny síce neukazuje obrazce z daného večera, avšak emócie, ktoré cíti, si nevedia nájsť svoju cestu, pokojne sa uhniezdiť a zahojiť tak psychické rany. Jenny totiž stále cíti akýchsi duchov blúdiacich vo svojej hlave, ktorých si nevie vysvetliť. Bojí sa, ale nevie čoho. Bolí ju, ale nevie čo. Hnevá sa, ale nevie prečo. Nemá strach z chlapov, ani jej nenaháňa hrôzu sexuálny akt. Je vyliečená, alebo nie? Lekári sú presvedčení, že áno. Keď však Jenny nastúpi na liečbu ku Alanovi, nie je v poriadku. A ten sa rozhodne pomôcť jej. Oživiť jej pamäť a prinavrátiť tak zabudnuté spomienky, respektíve, priradiť emócie k daným faktom.

Príbeh je vystavaný do dvoch dejových rovín. Prvou je odhalenie a následné dolapenie útočníka, ktorý použil všetky prostriedky na to, aby svoj čin zamaskoval – poznáte to: DNA, spermie, vlasy, chlpy, odtlačky prstov – nič sa na mieste činu nenašlo. Druhou rovinou je príprava Jenny na prinavrátenie zabudnutých spomienok, oživenie jej pamäti.

Obe roviny na seba navzájom nadväzujú, nakoľko len Jenny je schopná popísať kto jej daný čin vykonal. Keďže si Jenny nedokáže spomenúť, vyšetrovanie viazne. Jej posadnutý otec Tom, to nedokáže akceptovať. Tú nemohúcnosť, nevedomosť. Vinníka chce za každú cenu odhaliť a potrestať. Jennina matka Charlotte zasa nechce prijať skutočnosť, že jej dcéra bolá znásilnená a preto robí všetko preto, aby žila jej rodina ako doteraz. Svojim spôsobom je spokojná, že Jenny si nevie spomenúť. Sú to však rodičia, ktorí milujú svoju dcéru a každý svojim vlastným spôsobom pracuje na jej pohodlí.

Kľúčové sa stanú sedenia s psychiatrom Alanom. Ten im dokáže pomôcť jedine tak, že všetkých postupne vypočuje.

Wendy Walkerová – Nič nie je zabudnuté.

Nech vás od čítania neodradí ucelený text, bez priamej reči, dialógov. Autor zvolil veľmi zaujímavý spôsob písania knihy a práve daná forma dodáva príbehu výnimočnosť. Menšie množstvo postáv dovolilo autorovi detailnejšie sa zamerať na prepracovanie ich charakterov. Každého podrobil vypočúvaniu u psychiatra a dovolil tak čitateľovi nahliadnuť do ich vnútra, pochopiť ich činy, následky z nich, ktorých podstata je väčšinou ukotvená už v detstve.

Odporúčam pre tých čitateľov, ktorí obľubujú dobre vystavané zápletky, bez možno
sti odhalenia rozuzlenia. Niekde som čítala, že dobrý autor pracuje s postavou vraha, násilníka, obvineného na začiatku príbehu, kde ho predstaví a postupne ho presunie do úzadia, kde ho nechá vyčkávať do odhalenia. Čitateľ ho tak má možnosť spoznať a v závere je prekvapený. V tomto prípade som bola presvedčená, že s postavou vinníka autor pracuje po celý čas. Bolo to predsa také prehľadné, všetko smerovalo iba jedným smerom – ku jedinému podozrivému. Veď uvidíte sami. Očakávajte thriller, v ktorom zmätok v hlave spôsobí fatálne následky. Niekedy si nemožno predstavovať udalosti opisované v knihách na vlastnej koži – ja to totiž robím celkom rada, že sa vciťujem do ich kože. Avšak pri opise znásilnenia Jenny mi behal po chrbte mráz a za žiadnych okolností som nechcela byť v jej koži. Ani v predstavách!

Viem, že sa príliš zaoberám touto analógiou, ale začal som vidieť roky dospievania ako stavebný projekt. Hovorievam mojim mladým pacientom a vlastným deťom, že toto nie je ich život. Ešte nie. Čo teraz robia, je stavba domu. Je to dom, kde budú chcieť žiť po zvyšok života, preto bude lepšie, ak ho urobia správne. Budú ho môcť prerobiť, zmeniť výzdobu a opraviť. Ale nikdy nie vystavať znovu. Všetko, čo do toho domu vložia, každá emocionálna jazva po zlom vzťahu, každá sexuálna zvrátenosť, ktorej podľahnú; každá príležitosť, ktorú si zabezpečia; každá droga, ktorej dovolia narušiť dozrievanie ich rastúceho mozgu, bude navždy v základoch tohto domu. Neurológovia so svojimi závermi neustále napredujú, ale vývoj ľudského mozgu sa končí asi vo veku dvadsaťpäť rokov. Čo sa deje medzi pubertou a týmto vekom v mozgu, zatiaľ čo sa dokončuje jeho vývoj – dotvárajú sa spojenia – zahŕňa väčší sklon riskovať a nechať sa ovplyvniť rovesníkmi. Centrum odmien sa snaži vyhodnotiť, aké správanie prináša odmenu, aby mohlo klásť niektoré vedenia a tehly. Tieto tehly sa stávajú súčasťou základov a tam aj zostanú. Ak vám tieto tehly napovedajú, aby ste mali radi alkohol alebo kokaín či deviantný pohlavný styk, budete s týmito túžbami bojovať po zvyšok života. A samozrejme dieťa, ktoré si pokazí známky a skončí na podradnej škole, sa bude musieť postaviť na koniec radu, keď pôjde o hľadanie zamestnania. Na tom všetkom záleží.

Nezabudnite mi dať LIKEklikom na. Potešíte ma veľmi