Valijah Klásová – Mango, láska, karí

Valijah Klásová – Mango, láska, karí

Zamilovala som sa do voňavého jedla a krajiny, o ktorej sme my bežní Európania počuli a čítali snáď najviac konšpiračných negatív.

Valijah Klásová (*1978), vlastným menom Waliyah Vyhnánková, sa narodila v Písku v južných Čechách. Po maturite odišla do Prahy a pracovala v oblasti marketingu a reklamy. Pred tromi rokmi došlo v jej živote k zásadnému zlomu. Stretla pakistanského obchodníka s korením, ktorý ju inšpiroval k otvoreniu internetového obchodu s indickými a pakistanskými špecialitami www.gurmankoreni.cz. V súčasnosti vedie tento obchod a venuje sa písaniu indicko-pakistanských receptov. Fotka je z archívu Valijah Klásovej.

Protagonistka je zrelá žena, ktorá musela nájsť svoje srdce v náručí cudzinca, ktorý sa jej stal najskôr verným priateľom takmer vždy poruke a nablízku.

Zamilovala som sa… Do indickej kuchyne… Do korenín, byliniek a karí… Úplne samozrejme a osviežujúco sa mi pod kožu zarývala opojná vôňa jedál, moje chuťové poháriky pracovali na plný výkon, kým pohľadom som hltala písmenko za písmenkom, chuťové a čuchové zmysly som mala napäté sťa struny na prasknutie, až kým som sa s nadšením neprehrýzla na záver príbehu. Pre môj gurmánsky jazýček bol príbeh “uvarený” na mieru – pochutnala som si.

Hrdinkou príbehu je mladá manažérka pražskej pobočky Wali, ktorá si spoločne s kolegyňou krvopotne zachraňuje aj poslednú dôstojnosť pred dánskym investorom, ktorému bola spoločnosť predaná. “Odvtedy, ako bývalý majiteľ agentúry predal našu pobočku dánskemu investorovi, panuje medzi pražskou kanceláriou a centrálou v Kodani iskrivé napätie.” A napätie nepovolí, práve naopak, pridusí aj posledné zvyšky pestovanej nádeje. Wali však objaví lákavý svet, v ktorom sa absolútne nevyzná, ale to nie je ten najväčší problém. “Pomaly sa predo mnou začína objavovať nový svet a láka ma, aby som prekročila jeho prah. Svet voňajúci diaľkou, korením a slnkom. Svet, ktorý je trpký, štipľavý a sladký rovnako ako jeho chute. Pomaličky a zatiaľ akoby nenápadne okolo mňa začne ovíjať svoje hodvábne pavučinky.” Problém, na začiatku vnímaný ako záťaž, sa zmení na opojné koketovanie osudu so životom hlavnej hrdinky. Do cesty jej totiž priveje princa z Perzie Šahída.

Šialene sa zamilovať do muža na prvý pohľad? Z toho už vytriezvela. Životom za sebou zanechala exmanžela z rozpadnutého manželstva, osem rokov žije vo vzťahu s Viktorom, s ktorým ju spája už len spoločná hypotéka na byt… Preto si to spočiatku nevšimne. Jemné náznaky chvenia, keď sa Šahíd objaví vo dverách, nenápadné poškuľovanie po jeho krásnej tmavej pokožke a hlbokých tmavých očiach, túžba po jeho pozornosti a v mobile jeho číslo vytočené viackrát ako vlastnej mame. Avšak dlhoročná samota po boku “partnera”, skľúčenosť, stres v práci, depresia, si vyžiadajú svoju daň a Wali trpí nespavosťou a nočnými morami. Ani jej len nenapadne pomyslieť na to, že by sa mohla zamilovať a nebodaj byť milovaná. Antidepresíva, lieky na nespavosť, nezdravé stravovanie si u každého vyberú svoju daň a Wali nebola výnimkou. S takmer nulovým spoločenským životom sa predierala vlastným nešťastným životom, až kým jej neskrsol v hlave geniálny nápad. Otvoriť si e-shop s indickými koreninami. Práve vďaka tomuto nápadu mala možnosť osloviť Šahída a tráviť s ním čoraz viac času. Pomáhal jej, nakoľko sa mal stať jej priamym dodávateľom tovaru do novovznikajúceho elektronického obchodu.

Potom sa ma opýtal, kde väčšinou kupujem ryžu basmati.

“Basma… čo?” hlasno som sa zasmiala s ústami plnými baklažánu. “Kdeže! To vôbec nekupujem. Najradšej mám ryžu od Vitany. Tú vo varných vreckách. Poznáš ju? Naozaj nie?” Pobavil ma.

Dal si záležať, aby jeho hlas znel veľmi zdvorilo, keď sa opýtal: “Myslíš si, že je dobrý nápad otvoriť si predajňu s tovarom, ktorý vôbec nepoznáš?” Posledné dve slová vyriekol s veľmi naliehavým, povedala by som až zúfalým dôrazom.

Nešlo to, ale, vôbec ľahko. Množstvo práce chcelo všetky potenciálne produkty spísať, nafotiť a preložiť zloženie do českého jazyka. Dni trávené v nezáživnej práci, rútiacej sa do záhuby, noci a víkendy trávené s hlavou v počítači a absolútna vyčerpanosť na seba nenechala dlho čakať. Všetko zlé je k niečomu dobré. Výpoveď z práce od nadriadeného si tak mohla vypočuť po telefóne, nakoľko nebola schopná vstať z postele a zúčastniť sa na dohodnutom dôležitom mítingu.

Niečo sa, predsalen, zlomilo. V nej. Prinútilo ju to uskutočniť dôležité rozhodnutie. Skoncovať s depresívnym životom po boku Viktora. Našla si byt v Prahe, kde sa presťahovala, postupne rozbehla novootvorený e-shop a tešila sa nadmernému záujmu o indické produkty – koreniny, ryžu, omáčky a dokonca ajurvédsku kozmetiku. Samozrejme po boku Šahída, ktorý nič netušiac čoraz viac padal do hĺbky Walinho srdca.

Autorka sa pohráva s nezmyselnými autentickými príhodami, v akých predsudkoch to my ľudia vlastne žijeme. Ako dokážeme odsudzovať len na základe farby pokožky či pôvodu. Teroristami totiž radi nazývame tých, ktorí sú pôvodom Pakistanci či iní. Ako Šahíd či jeho pomocník Tedži. Spresní však aj svoje dojmy. “Čo dnes viem o Pakistane a o jeho obyvateľoch? Úprimne priznávam, veľa toho nie je. Viem iba to, že sú to úplne obyčajní ľudia ako my. Vy alebo ja. Majú rovnaké sny a trápenia a žijú rovnaké neobyčajno-obyčajné osudy ako ktokoľvek iný.”

V čom sa možno vyznačujú ako významne odlišní ako národ, napríklad voči národu slovenskému je, že ich nedôveru nie je ľahké prekonať, je veľmi pevná. V tom momente, v ktorom si, však, ich srdce získate, získate si oddaného priateľa, ktorý nezradí a verne ostane vždy, keď to budete najviac potrebovať.

Láskou a chuťami bol príbeh popretkávaný, na záver však akosi náhle ukončený. Láska, ktorá sa po celý čas pomalým tempom medzi Šahídom a Wali vyvíjala, ako rýchlo prišla, tak rýchlo odišla. Napínavo a rozvláčne nechala autorka čitateľa dočkať sa vytúženého náznaku náklonnosti medzi protagonistami až v samotnom závere príbehu. Keď, však, k tomu došlo, zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec. “Usmejem sa a vyrovnám mu pokrčený golier na košeli. Moja ruka zostane na pokožke jeho krku o niečo dlhšie, ako by bolo vhodné. Hľadím mu zblízka do očí. Sú temné a hlboké. Ako polnočná obloha. Vidím v nich všetko. Všetko čo som kedy hľadala. Moja ruka sa voľne spustí k jeho dlani. Spočiatku o ňu len zľahka zavadí. Ako dva motýle v letku. Potom sa však prepoja.”

Ešteže netrpezlivé čakanie nevyšlo navnivoč. Množstvo podrobných receptov na chutné indické jedlá, intímnych detailov nedostatok, vyvážil.

The cover image is by Martinka Javorková