Pavel “Hirax” Baričák – 666 Anjelov
Pavel “Hirax” Baričák – 666 Anjelov
Dva zdanlivo nesúvisiace príbehy, dokonca dva zdanlivo nesúvisiace svety. Samo a jeho svet – mladý chlapec s vyštudovanou vysokou školou, hľadajúci samého seba. Sebastián a jeho svet – mladý muž pracujúci ako lekár s rodinou a deťmi, hľadajúci samého seba. A láska. Na jednej strane úprimná a čistá medzi Samom a Sárou, ktorú spoznal na letnej brigáde. Na strane druhej, láska… v manželstve. Lebo ako inak pomenovať konanie dospelého muža, ktorý kvôli chvíľkovému potešeniu s inou ženou, svoju vlastnú manželku podvádza, a ako sám tvrdí, ženu a deti ľúbi. Chvíľkové potešenie medzi lekárom Sebastiánom a sestričkou Monikou trvá mesiace.
Láska planúca medzi Samom a Sárou (zhoda mien autorových dvoch detí znie prízvučne) narastá. Samo v práci postúpi, spoločne sa nasťahujú do bytu a spoločne s priateľmi – Klárou alias Sunshine, jej malou dcérkou a Vlkom – dobrým priateľom – trávia krásny čas.
Pavel Hirax Baričák sa narodil v roku 1971, vyštudoval vysokú školu, pracoval v rádiu, je zakladateľom viacerých hudobných skupín a svoje zbierky vydáva vo vlastnom vydavateľstve s názvom HladoHlas. Fotka je z archívu Baričáka.
Ako to však v živote býva, amplitúda osudu je nezadržateľná. Raz sme hore, raz zase dole. To čo nastáva v živote oboch hlavných predstaviteľov je neúnosné. Smrť. V živote oboch predstaviteľov, ale úplne iným spôsobom, avšak rukou toho istého muža.
Mohli tomu zabrániť? Ak by tomu zabránili, zmenilo by sa niečo? Minimálne lekár Sebastián mohol svoje libido nechať na pokoji, nemusela umrieť Monika. Vlk mohol nechať na pokoji konkurenciu, mohol spolu so Sunshine a jej dcérou ešte stále žiť. Ale pomohlo by to k zmene, ktorá musela prísť? Vesmír nastoľuje rovnováhu. Nespokojné bunky odstráni, niekedy nastane situácia, že odstráni bunky, ktoré musí nahradiť iná bunka, aby nastala rovnováha. My ľudia sa často čudujeme, trápime, hneváme, prečo sa nám v živote dejú “veci”. Nepozeráme za roh, sme krátkozrakí. Všetko má svoje odôvodnenie, všetko pramení z hlbokej pravdy a spravodlivosti. Je ťažké pochopiť smrť. Čas lieči rany, platí to, snáď. Povedať si to, ale, vtedy, keď sa nás situácia bytostne dotýka je náročné. Vyčkať času a z vnútorného hlasu raz započujeme dôvod.
Autor čitateľovi predkladá dôvody, prečo je potrebné pozerať na svet s otvoreným srdcom a úprimnými očami. Naše činy sa odrážajú v zrkadlách osudu. Nespokojným ľuďom, večne niečo chýba a nikdy nedosiahnu uspokojenie. Spokojným ľuďom chýba málo, uspokojenie cítia každým okamihom.
Dva svety v príbehu odrážajú dva rôzne pohľady na život. Spokojný a nespokojný. Samo a Sebastián. Samo žil v spokojnosti a takmer o všetko prišiel. Sebastián žil v nespokojnosti (pretože zdanlivá spokojnosť s milenkou bola dočasná – svedomie zdrvujúca – udalosť) a takmer o všetko prišiel. Rovnováha? Áno, nastala. Títo muži museli pochopiť, ich posolstvom na zemi bolo pomôcť jeden druhému. Nastolili v sebe odpustenie a pokoru. Spokojnosť nadíde neskôr, láska opäť začne pomaly zohrievať skrehnuté srdcia. Samo so Sebastiánom nájdu vnútorný pokoj. Každý osamote, so svojimi myšlienkami, so svojou láskou.
Kto sa s týmto skvelým človekom stretol, snáď aspoň trochu pochopí jeho “správanie” vo svojich knihách. Z Baričáka neskutočne vyžaruje pozitívna energia, cítiť harmóniu jeho duše na hony ďaleko, slová vypľúva sťa prorok, ktorý však nehlása tým, ktorí nechcú počúvať. Rozpráva priamo, ale počujú iba tí, ktorí počúvajú s otvoreným srdcom…
Občas píše vulgárne, neokrôchane, sťa barbar, ktorý sa ale narodil, aby hlásal pravdu o láske. A tá niekedy nie je priama, znať ju občas iba medzi riadkami, ale jej objavenie zamrazí a zohreje zároveň, roztopí srdce, zmrazí nenávisť, otvorí oči. Aký čistý cit to je, ako jednoducho ho možno hlásať, keď človek cíti lásku v srdci.
Citlivý čitateľ si všimne, že moji hlavní hrdinovia nadávajú hlavne na začiatku. Keď duševne rastú, prestanú kliať. Tie „škaredé“ veci sú len povinnou kulisou. Pre niektorých, aby pochopili, aké je to hnusné, keď takto žijú a pre iných preto, aby si uvedomili, aké to bolo, keď oni sami tvorili taký svet. Keď si ešte raz prečítaš poslednú moju vetu, vzídu ti z nej dve rovnice o jednej neznámej. Riešenie je Láska. Kto ma číta, vie, že teraz nemyslím cit medzi mužom a ženou… (Baričák)
Roztopme naše srdcia, vyžeňme nenávisť a hnev, starosti razom vymiznú z našich životov, hladina zdravia sa ustáli a v duši nastane pokoj. Znovu nadobudneme schopnosť bezhranične milovať a nie len prežívať v spoločnosti partnera či človeka, s ktorým si večný život nepredstavujeme. Majme sa radi, radšej ako doteraz.
Preto takí zvláštni hrdinovia mojich kníh. Sú zámerne iní. Našepkávajú ľuďom, že nemusia žiť cudzí život. Že to, ako sa budú mať, je len na ich rozhodnutí. Každý z nás je božská originálna bytosť, ktorá dokáže robiť zázraky. Stačí zahodiť strachy, ktoré do nás zasieva matrix cez rodičov, kňazov, učiteľov a iných guru. Jedna degenerovaná generácia degeneruje druhú. A pritom môžeme byť šťastní tu a teraz. (Baričák)
Myslím si, že Baričáka dokážu čítať (a dočítať s pochopením) iba ľudia s otvoreným srdcom. Kto sa nedokáže s pokorou zahĺbiť do svojej duše, s úprimným záujmom načrieť do hĺbok svojho srdca, nedokáže ani úprimne milovať. A preto často ľudia odkladajú Baričákové knihy hneď na začiatku so slovami, že to je blbosť alebo tomu nerozumejú alebo je to nudné. V jeho knihách sa, ale, človek naučí spomaliť tok myšlienok, nasmerovať myslenie správnym smerom a s príjemným hrejivým pocitom si zrazu uvedomí, že sa viac usmieva na okolie, viac raduje z vlastného života a objaví šťastie. Preto sa nestrachujte, prečítajte si aspoň jednu z kníh od tohto človeka: Sekundu pred zbláznením (
ktorú veľmi odporúčam), Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí: Hľadania, Kým nás láska nerozdelí: Nachádzania, Príbeh muža, Nauč ma umierať, či najnovší román Plynutie. Motivovať sa rozhodol aj knihou Šlabikár šťastia, ktorá vyšla už v troch častiach, pričom sa každá časť venuje inej problematike.
Chcem ľuďom mojimi knihami pomôcť, to je pre mňa najdôležitejšie. A to, že ma ľudia buď zbožňujú alebo naopak preklínajú, svedčí o tom, že hovorím niečo nové, čosi, čo naráža na staré systémy. No ja v skutočnosti nevravím nič nové. Všetko tu vždy bolo. Len keď príde čas, tak sa tá či iná vec dostane niekomu do sna, aby to potom zvestoval iným. Vnímame iba to, čo sme pripravení vnímať, a ja nie som nič iné ako obyčajné médium, cez ktoré tečie to, čo je v každom z nás. (Baričák)
Veľmi pekný rozhovor, z ktorého som vybrala zopár zaujímavých replík, si môžete prečítať tu
Zbabelý sa sťažuje
a vôbec nechápe, že sám si to sťažuje,
nikto iný, len ty sám si to maľuješ,
rob, ako myslíš,
ale si to na čo myslíš.
A keď si to nevieš predstaviť,
nemôžeš to ani zažiť,
najprv musíš o tom snívať – základy spraviť,
no veľakrát sa rozhodneme tie sny sami zabiť,
zrovna jak sa nám chystajú pred očami sami zjaviť.
Není hanba to že padneš, keď postavíš sa,
smutné je, keď nemáš cieľ,
o ktorý posnažíš sa.
Leť, zhlboka sa nadýchni
a vyber sa vpred,
tam vonku čaká na Teba celý svet
a celý svet je len Tvoj,
nikomu nedovoľ, nech Ti hovorí, že stoj.
Rob čo máš rád!
The cover image is by Martinus
