Natalie Danielsová – Straka
Dokáže odpustiť sama sebe?
Novinárka Constance Mortensonová mala vo svojom živote všetko. Rodinu, milujúceho manžela, rozkošné deti, prácu. Rozruch bežných dní zvládala ako každá matka, s vypätím síl, ale s úsmevom na tvári. Ako to už býva, sú lepšie a sú ťažšie dni. To je život.
Natalie Daniels je pseudonym spisovateľky Clary Salamonovej. Autorka žije v Londýne s dvoma dospievajúcimi synmi. Román Straka je jej tretím titulom. Photo: martin argles
Jedného dňa sa Constance spriatelí so zaujímavou osobou Nessou, ktorá sa jej stane na dlhý čas blízkou priateľkou. Od začiatku ich vzťah vzbudzuje záujem, pretože sa okolo nich vznáša akési tajomno. Niečo sa udialo, nevedno však čo.
Constance sa z neznámych dôvodov ocitne na psychiatrickom oddelení, kde ju navštevuje psychiatrička Emma Robinsonová a snaží sa z nej vymámiť pravdu o osudnej udalosti.
Autorka do popredia uviedla viaceré dejové línie hlavných protagonistiek, ktoré sa odohrávajú súčasne v prítomnosti. Ich životy sú prepletené a zároveň odlišné. Akoby sa nevedela rozhodnúť komu prideliť hlavnú rolu, striedala deje a nesnažila sa zachádzať do detailov. Opätovne naťahovala čas a čitateľovi predkladala len tajnostkárske útržky, ktoré zbytočne naťahovali dej.
Príbeh negradoval, kulminoval sa okolo tajomnej zápletky, ktorá nemala konca-kraja. Presvedčenie, že tým autorka u čitateľa vzbudila väčší záujem, je mierne nadnesené. Skôr to od čítania odrádzalo. Čo je na škodu. Pretože príbeh potenciál mal.
Často je pri čítaní možné nadobúdať pocit, že autorka sama tápa a nevie sa presne rozhodnúť, akým smerom sa vydá dej a čo je dôležitejšie, akým smerom sa vydá celkový dojem z udalostí, ktoré sa udiali. Na jednej strane je to všetko príšerné a odsúdeniahodné, celé strany sú popísané zlobou, ktorá drieme v ľuďoch. Hneď vzápätí sa však autorka vyjadruje priam ódicky na konkrétne osoby a ich činy. Na tie činy, ktoré boli pred momentom nesprávne a zlé. Celkovo dej vyznieva mätúco a chaoticky.
Štýl písania, ktorý autorka používa, opäť knihe iba pridáva mínusové body. Siahodlhé opisy situácii, dlhé kapitoly, jednoliaty text, to všetko akýmsi spôsobom odrádza od čítania. Skrátením kapitol a zmenou spôsobu písania, by si rozhodne pomohla. I keď sa snažila text ozvláštniť vkladaním denníkových zápiskov, či listovej korešpondencie do deja, formou to vyznelo nasilu.
Subjektívne hodnotím, že dojem z knihy nedopadol podľa mojich očakávaní, že ma autorka sklamala (nielen) vyvrcholením deja. Nevedela som si urobiť jasný obraz o hlavných protagonistkách, o ich zamotaných životoch, o tom, aký dojem chcela u mňa vzbudiť činom, ktorý sa udial. Mám rada, keď mi kniha prináša do mojej mysle nové myšlienky, nad ktorými uvažujem, zápasím s hútaním, kam smeruje dej a milujem, keď mi čítanie prináša potešenie. Tu som sa nevedela dočkať konca knihy. To ale neznamená, že hocikoho iného príbeh osloviť môže a tiež sa mu môže zapáčiť natoľko, že všetky moje subjektívne výhrady pôjdu bokom a budú pasé. Rozhodne je to ľahké čítanie a netreba mať od knihy priveľké očakávania. Vtedy to možno budete vnímať inak ako ja. Tak do toho, prebite môj názor. Čo sa niekomu zdá úžasné, iný hodnotí slabo a naopak. Tak to už pri čítaní kníh býva. A preto je svet kníh a ich dejov taký pestrý a úžasný. Hor sa do čítania všetkých úžasných kníh na svete. 
Natalie Danielsová – Straka. Photo: Martina Kušnieriková
The cover image by Martina Kušnieriková.
