Michail Bulgakov – Mistr a Markétka

Michail Bulgakov – Mistr a Markétka

“Nu dobrá, a kdos ty?”

“Té síly díl sem já,

jež chtíc vždy páchat zlo

vždy dobro vykoná.”

(Goethe: Faust)

Moskva, Rusko. Photo by Patrick J. Buchanan

Nikdy sa nepúšťajte do rečí s cudzími ľuďmi, môže to skončiť vašou smrťou. Neúmyselnou síce, ale poučnou pre ostatných neopatrných ľudí. Moskvu totiž poctil svojou prítomnosťou veľmi významný hosť – sám Satan.

Michail Bulgakov sa narodil v Kyjeve v roku 1891, zomrel v roku 1940. Jeho satirický román Mistr a Markétka bol vydaný ako necenzurovaný až takmer po tridsiatich rokoch po autorovej smrti (1967). Pravdepodobne v diele nájdeme niekoľko prvkov z autorovho skutočného života, napr. po spálení rukopisu musel román opäť napísať spamäti (Mistr v knihe taktiež).

Tramvaj zachytila Berlioze a pod mříže aleje dopadl na vydlážděný svah tmavý kulatý předmět. Skutálel se po svahu a poskakoval po hrbolatém dláždění. Byla to Berliozova uříznutá hlava.

Celý kolotoč šialenstva spustila celkom (ne)obyčajná a pravidelná spoločenská udalosť, ktorú sám pán najvyšší Woland usporiadaval na počesť svojich vzácnych, mimochodom už dávno mŕtvych, hostí – vrahovia a im podobný výkvet minulosti. A Markétka, deva krásna a navyše múdra, sa mala stať dámskou hostiteľkou usporiadaného bálu. “Každoročne náš pán pořádá ples. Jmenuje se jarní na počest novoluní, neboli ples sta králů. No a Maestro, jak jistě chápete, je starý mládenec. Potřebuje hostitelku… Podle zavedené tradice, se hostitelka má jmenovat Markéta, to za prvé, a za druhé, musí pocházet z města, ve kterém se právě nalézáme.” Práve vďaka svojmu intelektuálu Markétka pomerne rýchlo pochopila, aké výhody môže z danej dohody vyťažiť. Pozor, nie chamtivo a neukojene chcela mladá žena Wolandove služby využiť. Túžila len po jednej veci – po láske, po svojom stratenom milencovi, po mužovi, ktorý zmizol nevedno kam.  Mistr, tak ho pomenovala. Niet sa čoho báť, pretože práve tam kde čakáme pravdu, väčšinou nachádzame lož za lžou a tam, kde lož dostáva jednotlivcov do komplikácii, sa čistá pravda šokujúco odzrkadlí v činoch a skutkoch smrteľníkov. S otvoreným srdcom sa otvoria nevídané možnosti a s pravdou na perách prekráčame bránou šťastia ľahko a s gráciou.

“Nebojte se,” chlácholil ji medově Korovjev a vzal ji pod paždí, “to jsou jenom Kňourovy plesové rafinády. A vůbec, jestli vám smím radit, nikdy se ničeho nebojte. Vždyť to je hloupé.”

Vnímať veci jednostranne je patrne krátkozraké. Minca má vždy dve strany, stačí sa na vec pozrieť aj iným pohľadom. Áno, Satan je ten, ktorý je zástupca smrti, aspoň v ponímaní smrteľníkov. Je ale ten, ktorý je krutý, bez štipky humoru a premyslených ťahov?

Nekončiace straty významných ľudí, ktorí celkom nečakane miznú v celej Moskve, sa nakoniec ukážu ako významné ťahy pre spoločnosť. Vlastnosti, ktorými disponujú, nie sú v súlade so zákonmi dobra. Chamtivosť, žiarlivosť, hnev, faloš, závisť… Pokrytci, bez ktorých spoločnosť vynikne viac a dobroprajnosť, pochvala, potešenie predýchajú srdcia jednotlivcov. Nafúkané egá budú sfučané sťa balón.

“Chápu,” hlesl Mistr, “vy jste nás zabil, jsme mrtví… To je od vás velice rozumné a přišlo to právě včas. Teď už je mi všecko jasné.”

“Prosím vás,” namítal Azazelo, “nepřeslechl sem se? Vaše žena vás nazýva Mistrem. Jak můžete potom tvrdit, že jste mrtvý? Copak myslíte, že žije jenom ten, kdo sedí ve sklěpe a v noční košili a nemocničních podvlékačkách? To je směšné!”

Ponorte sa do príbehu nekonečnej spravodlivosti, lásky, humoru a zadosťučinenia. Woland vám veľmi rád ukáže svoju silu, ktorou sa vôbec nemusí chváliť – ľudia k nemu prichádzajú sami od seba . Ostanete pretkaní hrejivým pocitom šťastia, strach opustí komnaty vášho srdca, úsmev sa nadobro usídli na vašich perách.

“Ano, tak to skončilo. Všecko na světe nějak končí… Ukažte, já vás políbím a všecko bude zase dobré…”

Ráno se probouzí mlčenlivý, ale už zcela klidný a zdráv. Jeho rozjitřená paměť se ztiší a až do příštího úplňku už nikdo neruší jeho spánek.

Pilát Pontský

 

The cover image is by Martinka Javorková.