Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt – Hrob v horách

Prípad, ktorý mal zostať utajený

Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt – Hrob v horách. Zdroj foto: severskekrimi.cz

Mali ste už tú česť stretnúť sa v knižných príbehoch so Sebastianom Bergmanom? Hrob v horách je tretí pokračujúci diel, v ktorom hrá Sebastian Bergman poprednú úlohu psychológa vypomáhajúceho vyšetrovateľskému tímu. Jeho kvality nemajú obdobu, ale jeho správanie a typ jeho povahy taktiež nemajú obdobu. Je arogantný, vlezlý sukničkár, klamár s nepeknou minulosťou a neprijateľnou budúcnosťou. Totiž všetko čo v minulosti stratil momentálne našiel v jedinej osobe, a to dcére z policajných radov Vanji, o ktorú má opäť čoskoro prísť. To ale nemôže dopustiť.

Správne ste postrehli, nový diel o svojskom protagonistovi Sebastianovi Bergmanovi je upriamený menej na vyšetrovanie vrážd a viac na vzájomné vzťahy medzi postavami. Vyšetrovateľský tím je povolaný do hôr, kde je objavený masový hrob, v ktorom je nájdených niekoľko mŕtvych tiel, ktoré niekto popravil a zahrabal. Samotné vyšetrovanie a   objasňovanie prípadu hrajú druhé husle, stávajú sa akýmsi podmazom hlavnej línie. Autori čitateľa oboznamujú s jednotlivými osudmi protagonistov, ponúkajú hlbšiu analýzu vzťahov. Postupne sa prelínajúc cez životné príbehy, popretkávané útržkami odhaľovania zamotaného vražedného príbehu, ktorý sa odohral v minulosti, čitateľ bližšie spoznáva jednotlivé osudy, ktoré sú veľmi zaujímavé.

Nemenej zaujímavé sú prelínajúce dejové línie, z ktorých jedna je situovaná do hôr, kde sa odohráva postupné odkrývanie nielen hrobu plného mŕtvol, ale aj nitiek smerujúcich k zodpovedným. Ďalšia dejová línia sprvoti nenapovedá nič, čo by v danom prípade zapadlo na prázdne miesto plné otázok – smútiaca žena imigranta, ktorý zmizol niekoľko rokov dozadu, a iba chvíľu predtým, ako bol jeho manželke a deťom pridelený súhlas o trvalom pobyte vo Švédsku. Utiekli zo svojej rodnej krajiny Afgánska. A práve tým, akým spôsobom je čitateľ oboznamovaný s priebehom príbehu, a teda získava informácie od všetkých zúčastnených postáv – mám na mysli, že sa čitateľ dostane aj do hlavy vraha, podozrivých či zodpovedných, zrazu všetko do seba zapadne a dá jednoznačný zmysel. Štýl písania mi veľmi vyhovoval.

Sebastiana Bergmana nemožno nemilovať, autorom sa podarilo vytvoriť skvost protagonistu, ktorého nenávidíte a zároveň ho ľutujete pre jeho smutný životný príbeh, ale miestami by ste ho najradšej uškrtili pre jeho namyslenú povahu. Na druhej strane vystupuje ako profesionál a k svojmu statusu výborného odborníka na psychiku ľudí má výhradné právo. Pretože sa väčšinou vo svojich odhadoch nemýli. Sebastian nie je tentoraz ten, na ktorého sme zvyknutí z minulých dielov Temné tajomstvá (čítaj tu!) a Učeň (čítaj tu!). Jeho odbornosť na vrahov je v tomto prípade, v príbehu Hrob v horách, zatlačená mierne do úzadia, nakoľko je priestor venovaný jeho role ako otca, milenca – čudujte sa, nie vulgárneho sukničkára, ale toho, kto pochopí a podrží priateľa, pohladí ranené ego, odhalí kúsok svojej minulosti -, a v neposlednom rade priateľa. Musím prezradiť, že sa je na čo tešiť. Poodhalia sa skutočnosti, ktoré na jednej strane niečo vysvetlia, na druhej strane veci ešte viac skomplikujú. Kto predsa mohol tušiť, že Sebastianova milenka, alebo lepšie povedané spolubývajúca Ellinor, s ktorou sexuje, prechováva v sebe temné stránky tak nebezpečné? Akože priatelia, ten záver, ten vám otvorí ústa od nemého úžasu a na pár sekúnd prestanete dýchať. Poslednú vetu v knihe nečítajte ako prvú (pretože viem, že niektorí to tak radi robíte), prídete o to čaro nemého šoku.

Celkovo sa autorom záver vydaril. Práve preto sa tento titul môže aj naďalej radiť medzi kriminálne romány či napínavé thrillery. Paralelu vzťahových búrok s burácajúcim odhaľovaním dielikov vraždy podľa mňa zvládli na výbornú. A nezazlievam im, že v tomto prípade použili tento štýl písania. Aj ja, a verím, že aj mnohí iní, ktorí si Sebastiana Bergmana obľúbili, sme boli zvedaví na vývoj správania, charakteru a osudu hlavných protagonistov. O tom predsa život je. Ľudia žijú svoje životy, tešia sa, trápia sa, čakajú a popritom pracujú a tiež vyšetrujú vraždy. A tu je spojený svet postáv ako obyčajných ľudí, žijúcich vlastné životy, so svetom drsných odkazov od mocných jedincov, ktorí veria, že môžu čokoľvek, keď trónia na najvyšších miestach v spoločenskej hierarchii. Ale o tom už viac na stránkach najnovšej knihy od dvojice Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt.

Zároveň odporúčam, v prípade že Sebastiana Bergmana nepoznáte, prečítatať jednotlivé diely v poradí, v akom boli vydané. Máte výhodu, že nemusíte dlho čakať na ďalšie pokračovania. Pre tých, ktorí čítanie predchádzajúcich dielov máte za sebou je tu výborná správa, najnovší štvrtý diel s názvom Nemý svedok vychádza už čoskoro a okolo 25. apríla sa dostane na pulty v kníhkupectvách (nemenej lichotivá správa pre slovenských čitateľov je, že českí prekladatelia tých slovenských dávno predbehli a na ich pultoch vychádza už piaty diel s názvom Poslední zkouška).

Prípad, ktorý mal ostať utajený teraz vychádza na svetlo sveta. Sebastian Bergman je späť a je v najlepšej forme!

“Mohli zhorieť.”

Samozrejme, aj to bola jedna z možností, ale Vanji sa tomu akosi nechcelo veriť. Vyšetrovanie tohto prípadu policajti starostlivo zdokumentovali, a preto bola presvedčená, že vo zvyškoch popola by našli kúsky zhorenej kabelky či peňaženky, ak by sa v aute nachádzali.

“Spisy z policajného oddelenia a Åre ležia na zadnom sedadle. Skontroluj, či sa v aute nenašli odtlačky prstov, ktoré sa polícii nepodarilo identifikovať.”

Sebastian sa načiahol dozadu za hrubou zložkou, ktorá mu však prekĺzla pomedzi prsty a zošuchla sa k dverám na náprotivnej strane.

“Billy by mohol zistiť, či nemá v držbe registrovanú zbraň,” ozval sa Sebastian, keď sa konečne usadil na sedadle aj s hrubým spisom v ruke.

“Samozrejme, že má, veď v tejto oblasti poľuje každý chumaj.”

“Áno, ale určite nestrieľa z pištole.”