Louise Penny – Tak vchádza svetlo

Dožiť v tichosti.

“Najnovší román Louise Penny vychádza v ústrety aj čitateľovi, ktorý ju doteraz nepoznal. Nestratí sa vo vidieckom prostredí a pravdepodobne nájde novú obľúbenú autorku. Je až taká skvelá.”

USA Today

Príbeh vychádza z bohatej kanadskej histórie. Autorka sa nechala inšpirovať príbehom jednej z najbizarnejších kanadských rodín. Rodinou, v ktorej sa narodili pätorčatá. Pustiť uzdu fantázii sa autorke vyplatilo, popísala fascinujúci scenár, ako bizarne pôsobí preslávenie sa len tým, že sa narodíte. Sestry Ouelletové, ako sú v knihe pomenované, nežili krásny rozprávkový život, ako si to myslela široká verejnosť. Na plátnach kín vyzerali šťastne – točili sa o nich filmy -, vyrábali sa rôzne suveníry s ich podobizňou, pri návšteve rodičov v rodnej dedinke sa nechali okukovať publikom, ktoré stálo vo frontách, len aby sa dostalo bližšie ku dievčatkám, ktoré mali také šťastie, že sa o ne, nielen finančne, postarala samotná vláda. Ooo, aký dar z nebies dostali chudobní rodičia.

Louise Penny (1958) je kanadskou rozhlasovou moderátorkou a autorkou detektívok, taktiež päťnásobnou držiteľkou ocenenia Agatha Award. Jej cesta k úspechu nebola priamočiara, pätnásťročné pôsobenie v kanadskom štátnom rozhlase sa prekrývalo s rokmi závislosti na alkohole. Vďaka manželovej podpore zostala doma a naplno sa začala venovať písaniu. Aspoň to teda tvrdila, v skutočnosti strávila päť rokov najmä pozeraním televízie. Vykúpením pre ňu bol moment, keď si uvedomila, že jej skutočnou vášňou sú detektívne romány a nie historické drámy. Veľký úspech zožal už jej prvý román Still Life, pripravovaný na slovenské vydanie. Vydavateľ sa našiel, až keď rukopis poslala do anonymnej britskej súťaže, kde skončila na druhom mieste. Odvtedy prakticky každý rok vyšiel nový román v sérii, ktorá z Louise Penny urobila jednu z najväčších hviezd súčasnej kanadskej literatúry. S manželom žijú na vidieku v provincii Québec južne od Montrealu. Photo Sigrid Estrada.

Dokážete si predstaviť žiť po celý život v klamstve? V uzavretej spoločnosti, v nepravde, navyše v žiare reflektorov? Akým paradoxom bolo, že sestrám pätorčatám všetci závideli ich slávu a bohatý spoločenský život, zatiaľ kým ony tíško trpeli a zožierali sa samotou. Boli tak osamelé, že svoj život obetovali jedna druhej. Až sa im to stalo osudným. Ony samy proti sebe. Nevydaté, bezdetné, bez priateľov, bez rodiny. S titulom slávne. …veľmi smutné.

Kto ti tak ublížil,

tak hlboko a kruto,

že každú podávanú ruku

vítaš s vycerenými zubami?

Keď príde o život aj posledná zo sestier Ouelletových, Constance – je zavraždená -, spustí sa pátranie po vrahovi. Na scénu, po prvýkrát v slovenskom preklade, prichádza príjemne pôsobiaci vyšetrovateľ Armand Gamache. Žijúci usporiadaným životom, rodinne založený, nerozvedený, majúci manželku a deti. Priam nudný, poviete si? Ale to je omyl! Autorka vystavala príbeh na silných postavách, s hlboko prepracovanými charaktermi.

Dôležitá v príbehu je atmosféra. Priam upokojujúca, žiadne dejové zvraty, násilie, krviprelievanie. Dej napreduje postupným rozuzľovaním hádanky predostrenej v úvode. Labyrint možných riešení, nitky smerujúce k jedinému východu, odhalené až v samotnom závere. Nie šokujúce, ale nečakané, áno. Možno priam smutné. Ako niekedy samotný osud zamieša karty tak, že nevinní nevidia iné východisko, ako spáchať zločin. Z nenávisti. Z hnevu. Z ľútosti. Z lásky.

Sekundárnou, paralelne sa tiahnucou, dejovou líniou je korupcia v politickej spoločnosti, ktorej chamtivé chápadlá siahajú vysoko do popredných politických postov. Román je situovaný do provincie Québec v Kanade, kde sa opäť autorka nechala inšpirovať skutočnou kritickou situáciou v krajine. Hlavný inšpektor Gamache stojí osamotený proti (takmer) všetkým kolegom a pokúša sa odhaliť zločinnosť a zodpovedných odovzdať do rúk zákona. Ako sa však popasovať so situáciou, kedy stojí sám proti všetkým? Keď všetky jeho výroky, jeho interné vyšetrovanie smerujúce k odhaleniu hrozného činu; smerujú k jedinému, a to k výsmechu a k pochybnostiam? Nik mu neverí. Je považovaný za starého, paranoidného vyšetrovateľa, zrelého na dôchodok. On však nedokáže prestať. Nebojí sa, nechce sa nechať ovládať a preto koná. Na vlastnú päsť. A stojí ho to veľa síl.

Autorka je prirovnávaná ku Agathe Christie, ktorej príbehy sa síce odvíjajú od zločinov, násilie však je ukryté za scénou. Slabšie povahy sa preto vôbec nemusia obávať pustiť do čítania. Mnohé z histórie Kanady je úkosom predostrené a umožňuje tak čitateľovi pátrať ďalej po dôslednejších informáciách. Bol to aj môj prípad. Putovala som po mape a hľadala som ten známy Champlainov most; a zaumienila si, že ho určite navštívim. Dokonca precestujem celú krajinu. Je tam toľko krás. Nehovoriac o vidieku, ktorý je obrovským lákadlom. Našťastie sa rýchlo ukázal omyl vydavateľov, ktorí neverili záujmu verejnosti o rodinne založeného inšpektora a kanadský vidiek. Autorka za svoje knihy žne slávu po celom svete a je oceňovaná najprestížnejšími autorskými oceneniami. Ako je písané v úvode: určite si ju obľúbite, je až taká dobrá! 

Constance naštartovala motor, aby sa rozohrial. Na hokej už bola tma a decká odchádzali z ľadu, na korčuliach krivkali snehom a opierali sa o hokejky.

Teraz alebo nikdy, pomyslela si Constance.

“Aj my me to robievali,” povedala a Myrna sledovala jej pohľad.

“Hrávali ste hokej?”

Constance prikývla. “Mali sme vlastný tím. Trénoval nás otec. Mama povzbudzovala. Frére André mal hokej najradšej.”

Pozrela Myrne do očí. Tak, pomyslela si. A je to. Mrzké tajomstvo vyšlo najavo. Keď sa vráti, Myrna jej adresuje veľa otázok. A Constance až teraz konečne vedela, že na ne odpovie.

Myrna pozerala za odchádzajúcou priateľkou a tomu rozhovoru už nevenovala ani myšlienku.

Z anglického titulu How the Light Gets In, vydaného v roku 2013, preložila Marína Gálisová.

Vydalo vydavateľstvo Premedia v roku 2014.

Edícia Labyrint.

Pevná väzba s prebalom, počet strán 351.

ISBN 978-80-8159-072-6

Louise Penny – Tak vchádza svetlo. Photo: Martina Kušnieriková

The cover photo by Martina Kušnieriková