Louise Doughty – Ulička Apple Tree Yard

Louise Doughty – Ulička Apple Tree Yard

Príbeh o nevere s nedozernými následkami

Zaplietla sa s nesprávnym mužom… Ale kto mohol tušiť, že tajomný milenec X je mužom žijúcim vo vlastných predstavách?! Kto je v tomto vzťahu skutočným vinníkom, kto je obeťou? Vybrali si možnosť zosmilniť priamo pod nosom svojích manželov, potajomky, ale bez ľútosti. Ulička Apple Tree Yard je miesto, kde sa všetko začalo … rúcať. Poďme, ale, pekne po poriadku.

Louise Daughty sa narodila v Melton Mowbray vo Veľkej Británii a vyrástla v Rutlande, momentálne žije v Londýne. Navštevovala kurzy tvorivého písania, píše rozhlasové hry a tiež populárny stĺpček v The Daily Telegraph. Pracuje pre britské aj zahraničné noviny, ako kritička a komentátorka a vystupuje aj v rozhlasovom programe o literatúre. Je autorkou siedmich románov, ktoré získali mnoho ocenení a vyšli už v dvoch desiatkach krajín. Najväčší úspech zaznamenala Ulička Apple Tree Yard (2013), ktorá bola nominovaná na cenu Iana Fleminga, za nejlepší thriller roka. The Guardian ju vyhlásil za knihu roka a britskí kníhkupci ju zaradili do desiatky najlepších románov. Photo is from website telegraph.co.uk (Rachel Hosie).

Začalo sa to nevinne – sexom… Neplánovaným, s takým tým prvým letmým pohľadom, ktorý znamenal len jedinú vec – túžbu. Nanešťastie pre oboch, to neskončilo len týmto jedným razom. Neboli by dnes sedeli pred súdom, nebyť toho prvtoného prešľapu…

“Človeku sa ani nechce uveriť, že by ho skupina tak neškodne vyzerajúcich ľudí mohla posadiť za mreže, hlavne teraz, keď ich vidím ležérne usadených v pohodlných kreslách.

A k tomu všetkému som si vedomá toho, že v oddelenej kóji s dreveným obložením za hrubými tabuľami tvrdeného bezpečnostného sklan sedíš na lavici obžalovaných ty: môj spolubžalovaný. Predtým, než som predstúpila pred súd, sedeli sme bok po boku, hoci nás oddeľovali dvaja členovia ochranky, ktorých medzi nás usadili. Poradili mi, aby som sa ti počas výpovedí ostatných svedkov vyhýbala pohľadom, aby som zbytočne nedráždila porotu, pretože by to mohli vnímať ako prejavy spolupatričnosti.”

Nepovedala by som, že sa jedná o psychothriller, ako naznačuje obálka knihy, čítala som omnoho lepšie. No je tu celkom dobre vystavaná psychologická zápletka medzi protagonistami. Svedomie, ktoré ničí hlavnú protagonistku je len zrniečkom piesku v celom mori okolností, ktoré z jej činu vzišli. Rodina stranou, manžel stranou, v popredí je obvinenie z vraždy.

Príbeh je kompozične rozdelený na tri časti, kde každá postupne odhaľuje viac, aj keď utajeného nie je mnoho. Zo začiatku čítame jednoduchú romancu so sexuálnym podtónom, kde sa žena zamiluje do svojho milenca a nárokuje si na neho – také typické v takýchto prípadoch. Osudnou sa tejto žene – hlavnej hrdinke Yvonne Carmichaelovej – stane jedna konkrétna noc v tmavej uličke Apple tree Yard. Následný sled udalostí je nečakaný, mierne vulgárny a určite by to žiadna z nás žien nechcela nikdy zažiť… Potom sa to rozbehne a akoby druhá časť príbehu je už o niečo zaujímavejšia, pútavejšia a ja zbožňujem knihy so súdnickou tematikou, obhajobou, žalobcami, porotou a to všetko tu prebieha. Taktiky, ktoré obhajoba používa sú pre mňa fascinujúce, v zásade ani nejde o vinu či nevinu obžalovaného, ani kto je skutočnou obeťou, ide skôr o šikovnosť daného advokáta. A tí sú prefíkane šikovní, to teda! Nebyť tejto časti knihy, knihu nedočítam, nakoľko by mi prišla postavená veľmi lacne.

Miestami ma hlavná protagonistka doslova vytáčala svojou naivitou a hlúposťou, chýbali mi v príbehu prvky psychologického thrilleru s prepracovanejšou hĺbkou; prvky romancy vôbec nemuseli byť tak rozťahané, príbeh sa mohol viac sústrediť na súdny proces, zápletka mohla byť viac zapletená a vyvrcholenie mohlo viac gradovať. Keď tak nad tým uvažujem, toho dobrého mohlo byť viac a toho nudnejšieho menej.

U mňa tento príbeh zachránil fakt, že tematika súdnictva je niečo, čo ma fascinuje, a preto knihu hodnotím ako priemrnú. V celku to bol zaujímavý námet, neviem však či stojí za prečítanie – no možno vás osloví sexuálna romanca viac ako mňa .

Neprezradím čo a komu sa stalo, ale prezradím, že obeť vraždy je nečakaným spestrením príbehu a zároveň prelinutím do druhej, zaujímavejšej časti.

Čo autorke vytknem je, že sa nedostatočne venovala postavám. Úplne napríklad odignorovala rodinných príslušníkov Yvonne – deti a manžela, ktorí si zaslúžili omnoho väčšiu pozornosť, ako im autorka bola ochotná venovať. Ak tým chcela naznačiť Yvonnin nadradený vzťah voči nim, tak sa jej to podarilo. Hrali nie vedľajšie husle, ale až tie posledné.

Louise Doughty – Ulička Apple Tree Yard

Knihu neradím medzi najlepšiu knihu roka, dokonca ju nezaradím ani do svojho rebríčka TOP10 kníh, ktoré som kedy čítala! Na tento titul, by u mňa musela autorka zapracovať viac. Preto nerozumiem, ako mohla u našich britských priateľov zožať taký úspech. Vychádza mi z toho jediné, a to, marketingový ťah vydavateľstiev, ako knihu lepšie predávať; alebo sme knihu nepreložili či nepochopili správne; či nevieme oceniť jej hodnotu, ktorej rozumejú len Briti. Anglickú verziu som nečítala, neviem posúdiť. Inak celkom drahý tento titul, už som si aj lepšie kúpila a za nižšie ceny .

Nedá mi ešte jedno múdro na záver, a to je pravda pravdúca:

“Ľudia vás posudzujú zo šesťdesiatich percent podľa toho, ako vyzeráte, z tridsiatich, ako na nich pôsobí váš hlas, a len z desiatich podľa toho, čo vlastne hovoríte.”

Nezabudnite mi dať LIKEklikom na. Potešíte ma veľmi