Linda Green – Nezatváraj oči

Inak môžeš stratiť to najcenejšie

Rodičovstvo je podceňovaná zručnosť. Ľudia si myslia, že rodičovstvo je vec inštinktu, že len čo žena porodí, hneď vie, čo má robiť. To je neuveriteľná hlúposť.

Hlavná zodpovednosť za výchovu dieťaťa leží v podstate na matkiných pleciach. Ona sa musí postarať, aby vedelo rozoznať dobré od zlého. Ona musí dozrieť, aby sa nedalo na zlé chodníčky.

Pochopila som, že jeho budúcnosť je v mojich rukách. Pochopila som to, až keď mi ho doniesli. Povedala som mu, že ak ma bude počúvať, čaká ho skvelá budúcnosť. Sklonila som sa k nemu a pošepla mu to do ucha. Stačilo. aby ma poslúchal. Ach, čo som ja vtedy mohla tušiť! Nevedela som, že jedného dňa budú chcieť moje slová prehlušiť, že do druhého ucha mu budú šepkať pravý opak. Že sa ho pokúsia poštvať proti mne. Pretože tamtá ho chcela iba pre seba. Keby som to bola vedela, dala by som mu ešte jednu radu: Never nikomu okrem mňa, lebo nikdy ťa nikdy nebude milovať väčšmi ako tvoja mama.

Linda Green (1970) sa narodila v severnom Londýne a vyrastala v Hertfordshire. Svoju prvú novelu napísala ako deväťročná, samozrejme, že ju nevydali, ale už ako školáčka zaujala a slohové práce talentovanej Lindy viseli na školskej nástenke. Napísala už viavero skvelých titulov (The Mariage Mender, And then it Happened, After I’ve Gone) a kniha Nezatváraj oči sa dostala na prvé miesta bestsellerov a u čitateľov vzbudila značný ohlas. Photo: twitter.com @LindaGreenisms

Mala rodinu – vydarené tri deti, manžela -, dobrú prácu, zabehnutý život. Žilo sa jej dobre. Možno až príliš dobre, neskôr si hovorila v duchu. A všetko čo sa stalo si vyčítala. Zazlievala si vlastnú nepozornosť. Všetko sa zbehlo príliš rýchlo, neprešlo veľa času, aspoň tak sa jej zdalo. Bol to okamih, a bola preč, jej malá dcérka Ella. Schovala sa tak, že ju nemohla nájsť. A to si Lisa Daleová neustále vyčítala.

Boli dve. Matky. Každá na opačnom brehu starostí, každá s vlastnou bolesťou, s vlastným presvedčením. Tá druhá trpela vlastnou predstavou a chcela len poskytnúť pomocnú ruku tam, kde uznala, že je potrebná. A tak konala. Neskôr pochopila, že nekonala uvážene, no na krok späť bolo už neskoro. A tiež si dookola všetko vyčítala. Verila, že bola v správny čas na správnom mieste. A tiež verila, že vždy konala ako mala. No výčitky nie a nie odísť. Veď to nedopadlo vôbc podľa očakávaní.

Spletitosť príbehu nie je zložitá, dejová línia je postavená na jednoduchej udalosti. Z ihriska, na ktorom sa hrali deti, zmizlo štvorročné dievčatko. Matka tam bola spolu s ňou, a keď ju už naozaj nemohla nikde nájsť, zalarmovala políciu a tá spustila pátranie po nezvestnej. Všetci podstúpili tradičné postupy pri hľadaní. Zaujímavosťou je netradične podaný príbeh samotného únosu. Okolnosti, za ktorých k nemu došlo a ďalšie okolnosti, ktoré autorka necháva postupne vyplavovať na povrch. Garanciou napätie je pátranie po nezvestnej a strach, ktorý prežíva rodina. Rôzne, viac či menej, zásadné udalosti plynúce zároveň s dejom vypomáhajú k dosiahnutiu žiadaného vypätia.

Zvlášť atypicky má čitateľ možnosť nahliadať na charaktery postáv. Ich nie celkom reálne, ba priam paranoidné predstavy sa miešajú so súcitom, ktorý čitateľ k jednotlivým protagonistom postupne prechováva.

Neradno súdiť na základe prvotných indícii. Celkový obraz sa ukáže až zo vzdialenej perspektívy, či naopak, z väčšieho drobnohľadu. Občas človek ubližuje nevedomky, koná s dobrým úmyslom netušiac o blížiacej sa katastrofe. A niekedy sa človeku prihodí udalosť, ktorá ho zmetie ako tsunami. Ukotví ho v minulosti a žijúc síce v prítomnosti ho nepustí viac do budúcnosti. Aj tak sa dá nazerať na smrť. Z inej perspektívy.

Titul možno čítať každému milovníkovi drám či psychologických trilerov. Jemná dávka napätých situácii, žiadne krvavé scény, dávka strachu a v neposlednom rade sa prihlási o slovo aj smrť. To všetko a ešte viac, zadováži čitateľovi príjemne strávený čas v hlbinách knihy.

Ak prídete o dieťa, najprv si to uvedomí vaše telo, hlave to dôjde až neskôr. Pretrhne sa neviditeľná pupočná šnúra medzi vami. Mozog zaznamená, čo sa deje, až keď sa vám všetko vo vnútri uvoľní a ochabne. A zmocní sa vás desivá hrôza.

Linda Green – Nezatváraj oči. Photo: Martina Kušnieriková

The cover image by Martina Kušnieriková.