Liane Moriarty – Veľké malé klamstvá
Slávnostne otváram tento rok 2016 novou recenziou na skvelú knižku od skvelej austrálskej autorky. Môj blog je na svete už rok a ja sa z neho veľmi teším a som zaň nesmierne vďačná. Poskytuje mi priestor, ktorý potrebujem a zároveň môžem byť s Vami v spojení. Už ste si stihli všimnúť, že milujem dobré knihy, kvalitné jedlo, kvalitné filmy a v neposlednom rade fitness. Mojim cieľom do nového roka je ešte viac Vás o mojich aktivitách informovať a zaznamenávať moje osobné úspechy. Nastávajúci rok je pre mňa veľmi výnimočný, vstupujem do neho s očakávaniami a depku som nechala za sebou v starom roku. Opäť sa nám vyčistila stránka papiera a my môžeme začať odznova písať naše životné situácie, možno tam kde sme prestali alebo niekde úplne inde – a bez výčitiek. Pretože tak to v živote už býva, niečo nám vyjde, iné zasa stroskotá, ale nad to sa treba povzniesť, vzchopiť a so vzpriamenou hlavou napredovať.
Buďme na seba viac milí, prejavujme si viac lásky a viac sa na seba usmievajme. Potom budeme zdraví a šťastní a plní energie. Verme si viac, ale pre seba aj viac robme! Cvičme a žime zdravo! Varme si lahodne a chutne! A čítajme viac!
Liane Moriarty – Veľké malé klamstvá
Liane Moriarty je austrálskou spisovateľkou. Je autorkou niekoľkých románov a série kníh pre deti, ktoré vydala pod pseudonymom Nicola Berryová. Kariéru odštartovala ako marketingová manažérka, dnes sa venuje písaniu. Žije v Sydney s manželom deťmi.
Začalo sa to jednoducho – nedorozumením. A nedorozumenie zasiahlo (takmer) všetkých zainteresovaných i nezainteresovaných, rodičov, učiteľov i deti. Aká škoda. Informačný šum má veľkú silu – dokáže z komára urobiť somára a fakty prekrútiť na dohady, či naopak, dohady prekrútiť na fakty. Zaujímavé. Vtipné. Groteskné.
Liane Moriarty registrujem odkedy jej vyšla prvá kniha – Manželovo tajomstvo. Prečítala som si čo môžem od knihy čakať – teda aj rovno odhalenie manželovho tajomstva a knihu som si odmietla kúpiť. S domnením, že nebudem predsa vyhadzovať peniaze na ženské romány, ktoré nemám veľmi v láske. A Moriarty písala ďalej. A ja som ju stále nečítala. Keď som sa však niekedy dostala k nejakej recenzii na knihy a boli pozitívne, moja povaha a zvedavosť mi nedovolili odolať – chcem si predsa prečítať niečo, o čom ostatní tvrdia, že je veľmi dobré a chcem si urobiť vlastný názor. A tak sa aj stalo. Prišli Vianoce a ich štedrosť.
Zo všetkých Moriarty knižiek som si zvolila podľa recenzií a môjho odhadu tú najlepšiu. Veď nech som čo najmenej sklamaná. A teda knižku Veľké malé klamstvá. Púšťala som sa do nej s určitou skepsou. Avšak vety, ktoré na mňa vyskočili už zo šiestej strany ma presvedčili o pokračovaní v čítaní.
“Detektív seržant Adrian Quinlan: Aby sme si to ujasnili. Toto nie je nijaký cirkus. Vyšetrujeme vraždu.”
A neľutujem!! Knihu som si zamilovala. Keď som nemohla čítať, bola som nervózna a premýšľala len o osudoch protagonistov. Autorka dokázala vykonštruovať z bizarných situácii a ešte bizarnejších konfliktov neuveriteľnú mozaiku skutočného života. Pretože tak nejako ako to opisuje to naozaj v našich životoch prebieha. Navzájom sa nepočúvame, šírime nepodložené informácie, častokrát len naše špekulácie, a v neposlednom rade riešime životy všetkých ostatných, len nie seba samých – naše vlastné životy. To by nás malo zaujímať v prvom rade.
V Austrálii, v Pirriweeskej štátnej škole sa udialo niečo, čo obyvateľov mestečka navždy poznačí. Stalo sa to neustálym, neúnosným prívalom (ne)pravdivých informácii. Malých klamstiev.
Jane a jej syn Ziggy sa len nedávno presťahovali a chlapček mal čoskoro nastúpiť do školy. Náhodou po ceste na orientačný deň v novej škole spoločne natrafili na Madeline, ktorá svoju dcérku Chloe vezie rovnakým smerom – na orientačný deň v škole. Náhoda chcela, aby sa tieto dve ženy spojili a skamarátili. Pretože jedna druhú potrebujú, aj keď na začiatku to ani jedna netuší. A keďže sa Jane zachovala tak šľachetne, Madeline ju neváhala zoznámiť so svojou výbornou, veľmi krásnou a bohatou priateľkou Celeste, ktorej deti začnú tento rok navštevovať rovnakú Pirriweeskú štátnu školu. A tak sa to všetko začalo. Skoro až nevinne. Motúziky náhod sa zamotávali a spriadali poriadnu kalamitu. A nakoniec odhalili šokujúcu pravdu. Áno, náhody a nevinné rozhovory v príbehu zohrávali dôležitú úlohu, preto som hltala stranu za stranou vždy keď som mala čas. Obdivujem autorov skvelých kníh, ako nás čitateľov dostanú presne tam, kde nás chcú mať. S očami otvorenými dokorán čítame slovo za slovom a očakávame zauzlenia, zápletky, vyvrcholenia, odhalenia, častokrát až do neskorej noci, lebo nechceme čakať do nasledujúceho dňa. Milujem to. Čítať nové a nové príbehy. Zažrať sa do nich a nech ma nepustia, kým mi nevysvetlia všetko pekne po poriadku.
Moriarty vysoko preskočila moje očakávania. Som veľmi spokojná a čo najskôr sa chcem pustiť do jej ďalších kníh. A veľmi sa teším, že ma čakajú ešte ďalšie tri, ktoré si (pevne verím) užijem.
“PIRRIWEESKA ŠTÁTNA ŠKOLA
…kde žijeme a učíme sa pri mori!
V pirriweeskej škole NEPOZNÁME ŠIKANOVANIE!
My nešikanujeme.
Nedovolíme, aby nas šikanovali.
Netajíme šikanovanie.
Smelo sa ozveme,
keď vidíme, že šikanujú našich priateľov.
Hovoríme NIE šikanovaniu!”
The cover image is by Martinus.
