Karen Dionne – Dcéra močiarneho kráľa

Karen Dionne je americkou spisovateľkou, spoluzakladateľkou internetovej komunity autorov Backspace. Je členka spisovateľského združenia International Thriller Writers. Pri písaní svojho štvrtého románu Dcéra močiarneho kráľa využila vlastné skúsenosti zo sedemdesiatych rokov 20. storočia, keď spolu s rodinou niekoľko mesiacov táborili na Hornom polostrove neďaleko Michiganu. V súčasnosti žije v Detroite. Photo: Gorila.sk

Chyť ma, ak to dokážeš!

Veľmi mladé dievča, takmer ešte dieťa, zmizlo v prítomnosti neznámeho muža. Tak to aspoň opísala kamarátka, spoločne s ktorou sa hrali v neďalekej opustenej budove. Nečakane sa tento muž objavil a postrádal svojho strateného psa. Všetci teda predpokladali únos dievčaťa. Avšak pátranie nič neprinieslo dlhých pätnásť rokov. Až do chvíle, kým sa opäť neobjavila, v spoločnosti svojej dcéry Heleny, ktorá ju z rúk únoscu zachránila. Z rúk vlastného otca – močiarneho kráľa -, ako ho nazvali médiá. A o Helene je tento príbeh, nie o jej unesenej matke.

Poviete si, unesené dievča, to tu už neraz bolo. No nie z tohto pohľadu. Z pohľadu mladej nebojácnej dcéry, ktorá bola splodená únoscom s vlastnou obeťou a ktorá svoje narodenie nepokladala za niečo nezvyčajné. Mala otca a mamu, mala kde bývať, s čím sa hrať, otec jej išiel obrovským príkladom a učil ju veľmi zaujímavé indiánske činnosti, potrebné na prežitie v močiari, kde žili. Nerozumela jedine pasívnemu správaniu matky, ktorá život v močiari nenávidela. Pochopiteľne, avšak, malá Helena ani len netuší, že žije ako zajatec vlastného otca. Je šťastná tam kde je. Chce byť ako otec. Preto sa naučí strieľať jelene, podrezávať zajace, zdierať ich z kože, chytať ryby či výborne stopovať. Domáce ženské práce ju nijako zvlášť nezaujímajú. Matke pomáhať nechce. Chce spoznávať prírodu, učiť sa nové veci, spoznávať ďalších ľudí, o ktorých číta v časopise a o ktorých rozpráva otec. A práve jej neutíchajúca zvedavosť, detská húževnatosť a odhodlanie, ich obe aj s matkou záchrania.

Príbeh nesie prvky thrilleru, je písaný pôsobivo, tiež pútavo, ani tak nechýba akcia či viac napätia, ako doplnenie Heleninho rozprávania. V úvode spomína, že príbeh je o nej a nie o unesenej matke, aj tak niektoré detaily ich spoločného života chýbajú. Dotvorili by tak celkový obraz.

Karen Dionne – Dcéra močiarneho kráľa. Photo: Martina Kušnieriková

Dejová línia sa točí okolo jedinej udalosti, ktorú sa snaží hlavná protagonistka Helena vyriešiť na vlastnú päsť a pritom sa retrospktívne vracia do minulosti, k svojmu predchádzajúcemu životu v močiari, s otcom a matkou. Čitateľ tak má možnosť spoznať jej detstvo, no nie ju samotnú. Nedá sa určiť, do akej miery ju detstvo ovplyvnilo, ako vychádzala či nevychádzala s matkou, keď sa obe dostali na slobodu, skrátka, príbeh má medzery. Zrejme autorkin zámer, nevyzradiť príliš. Žiadalo by sa však o niečo viac udalostí, ktoré by príbehu dodali šťavu. Lebo námet je veľmi zaujímavý.

Text s minimom dialógov, písaný opisným štýlom môže pôsobiť nezaujímavo, i keď práve to ma bavilo. Tiež sa asi od hlavnej hrdinky dal čakať jej odmeraný chlad po tom, aký otec ju vychovával, preto nečakajte nič sentimentálne ani žiadne emocionálne výlevy. Každopádne bol Helenin život v močiari veľmi zaujímavý. Stojí za prečítanie.

Otcovu sadistickú stránku som prvý raz zažila ako osemročná. V tom čase som nevedela, že to, čo mi robí, je nesprávne a normálni otcovia sa k svojim potomkom nesprávajú tak, ako on ku mne. Nerada z neho robím niečo ešte horšie, ako si ostatní už aj tak myslia, ale chcem byť úprimná. Keď hovorím, čo všetko som zažila v detstve, musím spomenúť dobré aj zlé.

Až mi z toho zovrelo žalúdok. Odrazu som mala pocit, že je plný kameňov. Dúfala som, že ma nečaká ďalšia noc v studni. Kým som mohla otcovi povedať, že mi je to veľmi, veľmi, preveľmi ľúto a že si už dám pozor, aby som si už nikdy neudrela po palci kladivom, zaťal päsť a tresol ma po ňom. Všade okolo mňa vybuchlo jasné svetlo. Rukou mi vystrelila žeravá bolesť.

Prebrala som sa na podlahe.

Z anglického originálu The Marsh King’s Daughter, vydaného v New Yorku v roku 2017.

Preložil Patrick Frank.

Vydalo vydavateľstvo SLOVART v roku 2017.

Pevná väzba s prebalom, počet strán 231.

ISBN 978-80-556-2472-3

The cover image is by Martina Kušnieriková.