Jussi Adler-Olsen – Zložka 64

Jussi Adler-Olsen – Zložka 64

Očami kĺzal po bizarnom výjave. Pohľadom prechádzal po nehybnom tele Carla Mørcka na podlahe, po šedivých, groteskných lebkách so zaprášenými, ulizanými vlasmi, povädlými perami a čiernožltými zubami. Vysušené, nechutne zapachajúce mŕtve telá, ktoré sedeli so zmrazenými myšlienkami vo sviatočných šatách pri stole a čakali na svoje posledné jedlo.”

Jussi Adler-Olsen obdržal za svoj román JOURNAL 64 v roku 2011 dánske ocenenie De gyldne Laurbær (Zlatý vavrín). Photo by Art blog.

Carl Mørck si paradoxne práve prostredníctvom príbehu s Nete, ktorej v živote všetko vzali, uvedomí aké šťastie jemu život priniesol v podobe tých správnych ľudí – priateľov vo svojom okolí. Photo by severskedetektivky.cz

My ľudia sa delíme na dve skupiny, na mužov a ženy. Na vzdelaných a nevzdelaných. Na silných a slabých. Na mocných a bezmocných. Nete Hermansenová patrí do druhej skupiny – je žena, ktorá je nevzdelaná, príliš slabá a bezmocná, aby dokázala zvrátiť svoj osud väzenkyne na dánskom ostrove Sprogø, kde štát drží tieto slabomyseľné ženy ďalej od vzdelaných, silných a mocných mužov a žien. Aby ďalej neškodili dánskej spoločnosti plodením detí. Je to prosté, jednoduchý vzorec, kedy za x dosadíme slabomyseľnú a za y dosadíme ženu, výsledok sa rovná deportácia na ostrov Sprogø, odkiaľ niet úniku – o čom sa Nete neraz presvedčila. Nebyť Rity Nielsenovej, na ostrove by neostala. Nevydržala by tam, nedržali by ju tam. Všetko boli len zhody okolností, kedy Nete bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Je však možné tolerovať mladému dievčaťu nevedomosť čítať a písať vo veku sedemnásť rokov? Ostatné činnosti, ako obnažovanie sa na verejnosti pred chlapcami v škole, pred bratmi a bratrancami doma, súlož s okoloidúcim mladíkom, následné tehotenstvá a potraty, toto všetko je možné pripísať absencii matky v Netinom živote. Umrela. Nete ostala so svojim otcom a ostatnými členmi rodiny mužského pohlavia sama. A práve nedostatok informácii a vzdelania sa jej stali osudnými. Kedy sa to všetko ako morálka, matematika či jazyk mala naučiť, keď celé dni kydala hnoj, starala sa o dobytok a v neposlednom rade o všetkých rodinných príslušníkov. Prostý otec chlap, nevedel dať mladej žene to, čo potrebovala, preto sa jej vzdal, odohnal ju od seba, na čo následne aj umrel – obesil sa. Jednoduché riešenie, problémy sa neriešia, ale sa odsúvajú nabok. Preto prišlo radikálne riešenie, odstrániť Nete zo “zdravej” spoločnosti. Postaral sa o to mladý lekár Curt Wade, kedy sa Nete stala v jeho živote prvým prípadom, v ktorom nespolupracoval so svojím otcom a zároveň zložkou 64, teda šesťdesiatym štvrtým prípadom v jeho doterajšej praxi. Vcítiť sa do jeho kože nie je až také zložité. Na stôl sa mu dostal prípad, kedy veľmi mladá a zároveň veľmi krásna žena, s tými pravými proporciami na správnom mieste, pohoršovala okolie obnažovaním miest, ktoré majú ostať zahalené a navyše mala pohlavný styk s následkom tehotenstva s iným mladým mužom, ktorý otcovstvo odmietol. Písal sa, ale, rok 1957, kedy žena mala ostať prostou pomocníčkou, či už v domácnosti alebo pomocníčkou pre mužov. Nepripadalo do úvahy, aby používala vulgárne slová, či svoje nahé prsia vystavovala na svetlo božie kedy sa jej zachcelo. A práve proti takýmto ženám bola spoločnosť naučená bojovať mocnými zbraňami. Nevzdelaná žena = slabomyseľná žena. Preto mladý Curt Wad využil svoje postavenie a o Nete sa patrične postaral. Najskôr mužsky, potom medicínsky a nakoniec egoisticky. Nedal jej na výber. To dokonca neurobil nikdy nikto. Ani piati nezvestní ľudia, ktorých prípady prídu na pretras práve na oddelení Q v roku 2010 z iniciatívy Rose, pomocníčky vyšetrovateľa Carla Mørcka. Ide o nezvestnú Ritu Nielsenovú, ktorá bola väznenou chovankyňou na ostrove Sprogø presne v rovnakom čase ako Nete. Či nezvestný Tage Hermansen, ktorý je bratranec Nete. Alebo nečakane zmiznutý právnik Philip Nørvig, ktorý zastupoval mladého lekára Curta Wada pri obvinení zo znásilnenia a následne vykonania nelegálneho ukončenia tehotenstva Nete Hermansenovej. Zmiznutie Gitte Charlesovej, ktorá bola zdravotnou sestrou na ostrove Sprogø práve v období väznenia Nete, je nevysvetlené tiež. Všetci zmizli v jeden a ten istý deň. Tiež zmizol Viggo Mogensen, ktorý do vzorca spájaného s Nete vyšetrovateľom zo začiatku nezapadá. Spojivkom, však, je práve Curt Wad, ktorý sa momentálne snaží presadiť v politike vytvorením novej politickej strany Nový zajtrajšok. Podarilo sa Nete pomstiť sa ľuďom, ktorí ju najviac zradili? Nie, Curt Wad predsa žije a ten je tým, ktorý to všetko spustil. Alebo je to úplne inak? Naopak? Krásnym paradoxom ostáva fakt, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. Na každého raz príde, každý raz bude čeliť hriechom, ktoré vo svojom živote spáchal.

Autor Jussi Adler-Olsen čitateľovi ponúka nahliadnutie do súčasnosti, minulosti a spomienkam protagonistov. Čitateľ neostane na pochybách, kto v tomto prípade zohráva akú rolu, podarí sa mu však šokovať a zamraziť čitateľa v tých správnych okamihoch. Presne krok po kroku nás vedie príbehom, ktorý devastuje, ktorý ničí zdravé myšlienky spravodlivosti. Pretože práve také otázky si začne čitateľ klásť, čo v tomto prípade je spravodlivé a čo nie? Mal na to právo? Mala na to právo? Mali na to právo? Curt Wad, Nete Hermansenová, spoločnosť. Odsúdiť, zničiť, zabiť.

Blen čierny (Hyoscyamus niger) je smrteľne jedovatá rastlina, ktorá v príbehu zohráva dôležitú rolu. Rastlina dorastá do výšky 30-80 cm, kvety sa objavujú od júna do októbra, ktoré majú tvar žltého, žľaznatochlpatého kalicha s fialovými žilkami s nepríjemnou vôňou. Už v dobách starovekého Grécka sa rastlina využívala na tíšenie bolesti, uspávanie či vyvolanie halucinácii. Vrahovia ju často využívali ako účinný jed. Druh je viazaný na suché a teplé polohy do 500 m.n.m. Photo by Jozef Cunev.

Príbeh je súhra udalostí, ktorých spojivko odhalia spoločnými silami Carl, Asad a Rose. Takmer pri tom prídu o vlastný život. Lebo politika vládne svetu. Vykoľajenú psychiku, ktorú čitateľom autor naruší neustálym strachom o protagonistov, v závere vráti na trať reality.

 

Die Bildung kommt nicht vom Lesen, sondern vom Nachdenken über das Gelesene.

Vzdelanie nepochádza z čítania, ale z premýšľania o prečítanom.

Carl HILTY

 

The cover image is by Youtube.