JP Delaney – Tá predo mnou
Nikdy sa neospravedlňuj za niekoho, koho miluješ.
Nasťahujú sa do domu, ktorý má zvláštne požiadavky. Dve ženy. Dva rôzne životy. Odlišné pohľady na svet. A jeden muž. Príťažlivý, ctižiadostivý, panovačný, obsedantný Edward Monkford. A ten ich zmení. Svojim tvrdým a pevným prístupom dosiahne, že Emma aj Jane prehodnotia každý detail svojho doterajšieho života. A pokúsia sa začať odznova. Nanešťastie, za chyby treba platiť. A prísne. Najvyššia hodnota za zlyhanie je smrť. Okolo Edwarda Monkforda sa dejú až príliš záhadné udalosti. Najskôr jeho manželka, neskôr Emma… Kto nesie zodpovednosť za ich zlyhanie?
JP Delaney je jeden z mnoha pseudonymov, ktoré používa autor Tony Strong (1962, Uganda). Tento britský autor píše tituly, ktoré zaujali celý svet. V tomto psychologickom románe The Girl Before (Tá predo mnou) chcel preskúmať zvláštnu a hlboko obsedantnú psychologiu minimalismu. Photo: unitedagents.co.uk
Psychologický thriller, popretkávaný napätými situáciami a sexuálnym podtónom. Sexuálne scény nie sú podané explicitne, nevyznievajú prvoplánovo ani lacno. Spoluhrajú s dejom a dotvárajú tak žiadanú atmosféru. Spočiatku mätúce, neskôr výborne pasujúce do dejových sledov.
Mladý muž Edward vytvorí zaujímavý projekt domu, ktorý ponúka na prenájom, ale len za istých podmienok a zásadne iba ženám. Do cesty sa mu preto pripletú dve úplne rozdielne ženy, navonok pôsobiace podobne. Každá si však sleduje iný zámer a splieta vlastné plány. Účinok sa dostaví takmer okamžite, čitateľ posudzuje, hodnotí, podozrieva, ale netusí. Jemné vlákna tajomstiev precízne spriadané, sa zamotajú a len veľmi ťažko sa rozuzľujú. Autorov nápad odzrkadľuje súčasnú spoločnosť bažiacu po technológiách a moderných výdobytkoch. Kto by nechcel takmer stopercentne zabezpečený, minimalistický dom, ktorý zásadne zmení jeho doterajšie návyky? Dom svojich obyvateľov pretransformuje.
“Cítil som sa tam ako doma, najmä vďaka japonskej kultúre, ktorá kladie dôraz na sebadisciplínu a odriekanie. Naša spoločnosť si úspornosť spája s nedostatkom a chudobou. V Japonsku ju považujú za najvyššiu formu krásy – volajú ju šibui.”
Pocit oslobodenia, ktorý kniha celý čas navodzuje, je mimoriadny. Stačí si to len predstaviť, ako sa človek dokáže zbaviť nielen nepotrebných vecí, ale aj zlozvykov, a má chuť vyhádzať všetky skrine a zmeniť svoju osobnosť od základov. Je to veľmi elektrizujúci pocit. V kútiku duše totiž všetci bažíme po očiste. Tela i ducha. Preto sa autorovi podaril mimoriadny kúsok – čitateľovi nahlodal svedomie. Verím, že každý sa po prečítaní minimálne zamyslí nad svojím osobným životom.
JP Delaney – Tá predo mnou. Photo: Martina Kušnieriková
Na druhej strane, zločin je v tomto prípade kľúčovým parametrom, ako inak. Nebyť zločinu, efekt z knihy by sa dostavoval veľmi lenivo. Smrť je kľúčom k odhaleniu vraha. A nebezpečným je prekvapivo každý jeden protagonista. Výborne spracované charaktery postáv, psychológia ich osobností je prefíkane detailná a zarážajúco úprimná. Je až desivé, koľko sociopatov, psychopatov a duševne chorých jedincov žije medzi nami. Dýchajú ten istý vzduch, usmievajú sa na nás, ale ich vnútro prežíva hotové peklo – ukryté pred zrakmi druhých. Čítať túto knihu bol pôžitok. Chutila ako taká štipľavá lahôdka, poliata čokoládou. Autor naplnil všetky požiadavky na psychologický thriller. A bol úctivý aj k citlivejším povahám, krviprelievania sa nedočkajú. Sformoval príbeh postavený na klamstve, ktorý pravdu vyzlieka donaha.
Ó bože.
Kamennú dlažbu pokrývajú sklené črepy. Moje šaty sú roztrhané. Posteľné plachty strhnuté z postele ležia odkopnuté v kúte. Stehno mám zašpinené od krvi, no netuším, odkiaľ pochádza. V kúte izby sa váľa rozbitá fľaša a pošliapané jedlo.
Telo ma tak veľmi bolí, že na to nechcem ani myslieť.
Vydesený na mňa pozerá. Emma, ja… Odmlčí sa a potom zašepká: Neovládol som sa.
The cover photo by Martina Kušnieriková.
