Joy Fielding – Nie je tam
Joy Fielding – Nie je tam
Stratené dieťa, rozvrátená rodina, osudný telefonát. Komu veriť?
Joy Fielding už ako dvanásťročná napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo vlastných rodičov. V mladosti sa niekoľko rokov živila ako herečka, napokon sa vrátila k písaniu. Je autorkou mnohých románov, príbehov o ťažkých ľudských osudoch, skúškach a náhodách. Žije striedavo v Toronte a v Palm Beach na Floride. Photo is from joyfielding.com
Príbeh, ktorý prinajlepšom hlboko zasiahne každého rodiča. Matka, ktorej niekto uniesol mladšiu dcérku, kým ona trávila čas v kruhu priateľov a oslavovala. Zároveň mladá žena, ktorá má komplikované vzťahy s vlastnou matkou a bratom. Žena, ktorej ubližujú najbližší… Navyše s veľmi komplikovanou staršou dcérou, ktorej správanie niekedy akoby nepoznalo hranice, a to od útleho detstva. Hovorím o slávne neslávnej Caroline Shipleyovej, ktorej sa niekoľkokrát zrútil svet. A to žila v domnení, že má harmonické manželstvo, vydarené deti, šťastný život a skvelých priateľov.
Príbeh delený na súčasnosť a minulosť postupne odhaľuje obraz života Caroline. Lepšie povedané konkrétne udalosti v jej živote. A nastávajú zvraty. Pred pätnástimi rokmi mala dve dcérky, dnes má už len jednu. Pred desiatimi rokmi mala milujúceho manžela, dnes ‘sa pýši’ statusom rozvedená. Pred piatimi rokmi sa exmanžel opäť oženil s inou ženou, dnes má on rodiny dve. Včera si zúfala z opätovne otravných novinárov, ktorí majú potrebu neustále pripomínať tú smutnú správu – výročie zmiznutia malej Samanthy. Dnes dostane telefonát, ktorý všetko zmení.
“Pozerala som sa na tie skice na internete.” Lili stíchla.
“Veď viete… kresby vašej dcéry…”
Caroline sklonila hlavu. A je to tu, pomyslela si. Znova. Stávalo sa jej to každý rok o tomto čase. Pred piatimi rokmi jej zavolal istý muž z Floridy a tvrdil, že dcéra jeho suseda sa podozrivo podobá na skice Samanthy. Caroline okamžite vyrazila do Miami, zmeškala všetky tri stredoškolské predstavenia Olivera!, v ktorých účinkovala jej dcéra, ibaže jej nádeje sa rozplynuli a mužove podozrenia sa ukázali nepodložené. Ďalší rok nejaká žena telefonovala, že videla Samanthu v Starbuckse v Tacome v štáte Washington. Vypravila sa tam, no opäť márne. A keď teraz uverejnili v novinách aj na internete najnovšie skice…
“Lili,” začala.
“Presne o to ide,” skočilo jej dp reči dievča a Caroline sa znova podlomili kolená a dych jej zamrzol v pľúcach.
“Myslím, že sa nevolám Lili.” Znova ticho.
“Myslím, že sa volám Samantha. Myslím, že som vaša dcéra.”
Zradilo ju okolie, zradili ju najbližší, zlyhala sama pred sebou. Obviňovania, ktoré v sebe pestovali obaja rodičia maelej Samanthy vrcholili hádkami a stresom. Nie je to vôbec jednoduché stratiť dieťa. Prísť oň a nevedieť čo sa s ním stalo. Samantha žije alebo je mŕtva? Dookola opakujúce sa otázky. Ako by dnes vyzerala? Poznala by svoju mamu? Určite by som hneď vedela, že je to moja stratená dcéra… A podobné nezmyselné, srdce trhajúce a zraňujúce myšlienky.
Dej je vystavaný jednoducho. Čitateľ rýchlo pochopí hlavnú dejovú zápletku s evidentným motívom závisti a žiarlivosti. Nie je zložité odhaliť a zároveň upodozrievať konkrétnych ľudí, vyvrcholenie však má svoje čaro a je celkom nečakané.
Je to také to pohodové čítanie, v ktorom je Joy Fielding expertka. Pretože dokáže vystavať príbeh na bežnej životnej udalosti, s prvkami napätia a pritom nie prvoplánovo. Jej príbehy sú príjemným čítaním, nešokujú a zároveň chytia za srdce. S postavami pracuje opatrne, čitateľa zbytočne nezahlcuje nepodstatnými informáciami, používa len tie, ktoré sú pre príbeh potrebné.
Možno chýbalo, práve vtedy, keď dej vrcholí a odhaľuje sa pravda, isté zadosťučinenie voči tým, ktorí sú za všetko zodpovední. Autorka totiž nechala niektoré svoje postavy umrieť a to mi akosi narušilo štruktúru príbehu. Navyše, to naoko pokojné vystupovanie Caroline pred svojou otravnou dcérou, neznesiteľnou matkou a nenapraviteľným exmanželom, ma miestami iritovalo. Neventilovala svoje pocity. Uzatvárala sa do seba a trpela. Na syndróm trpiteľky mala absolútne právo, ale občas sa až príliš ľahko vzdávala. Naivne sa odovzdala do rúk osudu, vzdala sa svojho statusu silnej ženy a nechala život, nech ju trápi ďalej.
Autorka určite témou únosu a zmiznutia malého dievčatka zaujme široké publikum. Ľudia radi čítajú o nešťastných príbehoch, o nevysvetliteľných udalostiach a intrigách, hádkach, neverách a žiarlivosti. Všetko v knihe Nie je tam nájdu. Hlbšie vysvetlenia, podrobnosti, detaily absentujú. Nie všetky sú samozrejme dôležité, ale príbeh môže na niekoho zapôsobiť neukončene či neúplne. Začiatok príbehu – stratí sa malá Samantha, ubehne nejaký čas, veci sa skomplikujú, nastane chaos, rozuzlenie – koniec príbehu. Akoby jej záverečná myšlienka bola: Taký je život.
