Jørn Lier Horst – Na zimu zatvorené

Jørn Lier Horst – Na zimu zatvorené

Spisovateľ Jørn Lier Horst pôsobil ako hlavný vyšetrovateľ v Larviku, kde ako hlavný vyšetrovateľ pôsobí aj hlavný hrdina kníh William Wisting.

Jedného večera sa z neho stal vrah a zlodej.” Sme potenciálne všetci zločincami? Vieme si predstaviť, ako by sme sa zachovali v situácii ohrozujúcej vlastný život? Nik nevie s istotou povedať, “nie ja by som nikdy…” – nezničil, neukradol, nezabil. Situácia sa môže vyvinúť rôznym spôsobom, kedy sú rozhodujúce sekundy a ku dnu idú všetky doterajšie presvedčenia, “nie, ja by som nikdy…”.

Prípad troch vrážd na takmer jednom mieste, je veľmi neobvyklá. Do prípadu je navyše zapletený priateľ vyšetrovateľovej dcéry, verejne známy moderátor zábavnej show, či samotná dcéra vyšetrovateľa Line, ktorá je výbornou novinárkou. Preto to otec a zároveň hlavný policajný vyšetrovateľ William Wisting nemá jednoduché so zdieľaním informácii. Line je vo svojej práci veľmi dobrá a nenechá si ujsť žiadnu možnosť splniť si svoje pracovné povinnosti vo forme informovania verejnosti aktualitami. Je náročné zhovárať sa s dcérou, ktorá je zároveň určitým spôsobom konkurenciou – tiež vyšetruje, zisťuje, poukazuje a informuje. Získané informácie posúva svojmu zamestnávateľovi VG.

Celý príbeh je v podstate založený na náhode a nedorozumení. Nebyť v nesprávny čas na nesprávnom mieste a nebolo by sa stalo nič tragické. Tovar by padol do rúk tým správnym ľuďom, peniaze by si odniesli predajcovia, Dánsko by nebolo vôbec tušilo čo sa v nočných hodinách pravidelne deje v uličkách lesíkov, v útrobách chatiek a pobreží fjordov či mora.

Kniha NA ZIMU ZATVORENÉ predchádza knihy JASKYNNÝ MUŽ a POĽOVNÉ PSY.

Pocitovo sa prikláňam ku autorovi, ktorý poukazuje na chudobu krajín, na chudobu ľudí, ktorých zastierajú tí, ktorí peniazmi disponujú. Luxusné autá, luxusné domy a byty, peniaze tečúce prúdom… avšak, chýbala mi hĺbka myšlienok, autor sa povrchne o tematiku obtrel pár riadkami, nešiel do podstaty veci. Problematika chudoby je istotne polemizovanie a obsiahla by množstvo strán knihy. To však nebránilo autorovi myšlienky viac rozvinúť. Píšuc o dojme, zanechanom po návšteve Litvy, čitateľa naštrbia slabé výčitky svedomia: “nežijem si až tak zle”. Súcit pomerne rýchlo vyprší, pretože malé dievčatko predávajúce na ulici ručne vyrábané bábiky, zatienia drogoví díleri a ich “problémy”. A ručne vyrobená krásna sklenená kvapka, ktorej “úlohou” je uchovávať sny a túžby, po ktorých všetci tajne túžime, sa rozbije na márne kúsky. Dojem, ktorý nechcem cítiť po prečítaní dobrej knihy. Nechcem sa vzdať svojej sklenenej kvapky!