Jørn Lier Horst – Až na samé dno

by Martinka Kušnieriková · Published June 2, 2016 · Updated May 10, 2017

Jørn Lier Horst – Až na samé dno

Presne to je ono, ako Jørn Lier Horst dokáže prepojiť policajný svet s novinárskym svetom. Spojenie vyšetrovateľa Williama Wistinga a dcéry Line dokonale funguje a čitateľ tak dostáva možnosť vidieť zločin z dvoch rôznych pohľadov. Čo nevidí oko vyšetrovateľa, zachytí oko novinárky a naopak. Táto dvojica sa perfektne dopĺňa, zanecháva to výborný dojem a dopĺňa tak celkový obrazec deja.

Tentoraz sa stretávame s nezvyčajným zločinom, hoci sme už na to u Horsta zvyknutí. More postupne vyplavuje odseknuté ľavé nohy neznámych ľudí. Chýba telo, chýba náznak o koho by sa mohlo jednať. Nohy sú v rozklade, z čoho vyplýva ich niekoľkomesačný pobyt vo vode. Problémom naďalej ostáva, určiť druh zločinu. Motív. S prípadom odseknutých nôh by mohlo súvisieť zmiznutie niekoľkých dôchodcov zo starobinca, spred niekoľkých mesiacov. Kto by, ale, zabíjal dôchodcov a prečo?

Úspešný nórsky spisovateľ Jørn Lier Horst a jeho dielo Až na samé dno, ktoré je súčasťou dnes už desaťdielnej série kníh s inšpektorom Williamom Wistingom a jeho dcérou, novinárkou Line. Je ocenený cenou za najlepšiu nórsku detektívku a zároveň najlepšiu škandinávsku detektívku s knihou Poľovné psy. Photo is from jlhorst.com

Jørn Lier Horst vykresľuje svojho hlavného hrdinu Williama Wistinga typicky seversky, aj keď sa nejedná o akéhosi skrachovanca v spoločnosti, ako to môžeme vidieť napríklad u Harryho Holea od Jø Nesba, či Sebastiana Bergmana od švédskej dvojice Hjorth a Rosenfeldt. Policajný vyšetrovateľ Wisting je síce samotár, nakoľko mu umrela manželka a s dvoma dospelými deťmi ostal sám, spoločnosť mu robí kocúr a sporadicky aj priateľka, s ktorou sa stretáva, ale v zásade sa jedná o pokojného a rozvážneho muža, ktorý srší schopnosťou, z takmer prehliadnuteľných detailov pospájať celok a vyriešiť tak prípad. Je to ten typ človeka, ktorý svojim konaním naznačuje riešiteľnosť aj beznádejnej situácie.

Ústredná dejová línia je prelínaná dávno vykonaným zločinom, za ktorý si odsúdený mladík odsedel svoj trest. Okrem iného vyjdú najavo informácie dokazujúce aktivitu povojnového Nórska v snahe ochraňovať krajinu pred nepriateľom. Dotyčné spolky tvorili aktivisti, najčastejšie muži s vojenskými skúsenosťami, s prístupom k utajenému arzenálu zbraní a takmer neobmedzeným prísunom finančných prostriedkov. V tomto prípade zohrajú dané fakty dôležitú úlohu. Policajnému vyšetrovateľovi Wistingovi ostáva záhadou prepojenie medzi jednotlivými zločinmi. Na uspení mu nepomáha ani zhoršujúci sa zdravotný stav.

Navyše sa vyšetrovateľova dcéra Line venuje investigatívnej novinárskej práci a tému, ktorú si zvolila zmapovať, sú prepustení vrahovia na slobodu po odsedení svojho trestu – konkrétne ich spôsob znovuzačlenenia sa do spoločnosti a následky, ktoré na nich zanechalo väzenie. Čo celkovú situáciu vyšetrovania zločinov značne skomplikuje. Line je totiž tvrdohlavo odhodlaná a za svoju pravdu bojuje. Nebojácna mladá žena, ktorá neupustí od vlastného vyšetrovania spôsobí otcovi vrásky strachu… Stretáva sa predsa s vrahmi.

“Ťažké nie je odsedieť si trest, ale dostať sa von. Je to ako učiť sa znova žiť.”

“Aký je ten prechod?”

“Väzenie by vám malo zabezpečiť postupný návrat do spoločnosti. Máte k dispozícii priepustky, dajú vás na výstupné oddelenie, môžete ochutnať slobodu, ale keď vás napokon prepustia, aj tak padnete do prázdna.”

“Do prázdna?”

“Nemáte zamestnanie, siež známych, miesto na bývanie. ako bývalý väzeň sa ocitáte nielen mimo spoločnosti, ale dopadnete až na samé dno. Stanete sa tým dnom.”

“Čo z vás spravilo väzenie?”

Zauvažoval.

“Zlomilo ma. Obralo ma o identitu. Myslím, že som sa tým prehrýzol len vďaka tomu, že som sa na seba pozeral ako na študenta, nie ako na väzňa.”

“Vzdelávali ste sa?”

“Spravil som si bakalára z kriminológie a sociológie a naučil som sa po španielsky.”

“Ste lepší človek ako predtým?”

Ken Rony Hauge sa na ňu zahľadel a premýšľal. V jeho očiach sa čosi mihlo a ona sa náhle cítila nepríjemne. Takmer akoby hľadela do bezodnej temnoty.

“Nie,” odvetil napokon. “Naopak.”

Jørn Lier Horst a jeho dielo Až na samé dno je pokračovaním série o inšpektorovi Wistingovi. Škodou je, že knihy nezačali v slovenčine vychádzať v poradí, ako ich autor napísal. Preto sa teraz stretávame s obdobím, ktoré bolo pred dejom, ktorý sa odohráva v knihe Zaslepenosť. Je to trochu mätúce, čo v zásade neprekáža pri čítaní, avšak detailisti ako ja, čo si potrpia na chronologickej postupnosti udalostí, sa trošku potrápia úvahami nad prítomnosťou a minulosťou. Je napríklad zvláštne už vedieť z predchádzajúceho dielu, že Line porodila dieťatko, teraz je však mladou ženou akurát v rozmachu novinárskej kariéry, ktorá na dieťa nemá ani pomyslenie. Ale ako píšem, na čitateľský pôžitok to dosah nemá.

Ak autora nepoznáte, ani jeho diela, začnite jeho knihy čítať, nie ako tituly vychádzali vo vydavateľstve, ale v chronologickej postupnosti života postáv. Odporúčam knižku do rúk obľúbencom krimi, trilerov a detektívok, autor ma zmysel vykresľovať postavy autenticky, dej kníh je uveriteľný – a konkrétne v tomto prípade načrtne úvahy o histórii Nórska, čo v knihách zbožňujem. Je to dobrý návod, ako čitateľom vnuknúť informácie, ktoré si jednoducho zapamätajú. Už teraz sa teším na ďalšiu novinku od vydavateľstva PREMEDIA, na jeseň 2016, kedy vydajú ďalšie pokračovanie osudov obľúbenej dvojice vyšetrovateľa Wistinga a jeho dcéry novinárky Line.

Poradie kníh: