Jørgen Brekke – V ľudskej koži

by Martinka Kušnieriková · Published July 8, 2017 · Updated August 10, 2017

Dielo majstra.

Jørgen Brekke (1968) je nórsky spisovateľ, autor detektívnej série s inšpektorom Singsakerom. Narodil sa v Hortene, neskôr sa usadil v Trondheime, kde žije s manželkou a tromi deťmi. Prednášal o vzdelávaní, neskôr pracoval ako novinár na voľnej nohe. Za svoj román V ľudskej koži získal cenu Norlis za najlepší debut roka, ako aj cenu Nová krv za najlepší kriminálny debut. Je autorom piatich detektívnych románov, v ktorých sa súčasnosť prelína s dávnejšou minulosťou. Zdroj foto: severskekrimi.sk

Celým dielom tiahnúca sa literatúra v literatúre. Úžasné, ja som si prišla na svoje. Edgar Allan Poe a jeho život, a nevysvetliteľná smrť. Niekoľko stoviek rokov staré knihy. Literárni vedci skúmajúci pravosť textov. Intertextualita, a teda presúvanie textov z diela do diela. Palimpsesty, texty písané na ďalších textoch. Zväzky kníh, viazanie kníh do zvieracej kože, listy kníh vyrábané z teľacej kože, na ktorú sa vraj písalo najlepšie. Až kým sa svojej profesie nechopil mních vyučený najlepším majstrom široko-ďaleko.

“Teľacia koža sa považovala za najlepšiu, no holič ho naučil využívať aj iné druhy kože a vytvoriť tak materiál na písanie, ktorého kvalita bola rôzna. Teraz, keď tak sedel a spracovával kožu, ktorá nepatrila teľaťu, uvedomil si, aký dobrý materiál to je. Nemohol si pomôcť, musel myslieť na chvíľu, keď stretol holiča v Trondheime po prvý raz.”

Už samotný názov prezrádza, že nepôjde o príbeh s príjemnou tematikou, pri ktorej by ste si mohli trebárs vychutnávať vaše obľúbené jedlo. Pri niektorých knihách pokojne obedujem či večeriam, táto kniha mi nedovolila na jedlo ani pomyslieť. Prelínanie prítomnosti s minulosťou, vraždy vykonané na dvoch kontinentoch priam identickým spôsobom. Podobne zavraždení = jeden vrah? Pravdepodobne. Dôležitejšie sú však okolnosti, za akých sa vraždy odohrali. Príčina a jej následok.

Netypicky sa stretávame s dvoma vyšetrovateľmi – richmondská vyšetrovateľka Felicia Stoneová a nórsky inšpektor Odd Singsaker – a ich pestrými životmi. S rôznymi technikami vyšetrovania, ale s rovnakým zámerom: chytiť toho šialenca, ktorý je schopný vykonať tak ohavný čin. Stiahnuť niekoho z kože. Zaživa. A vystaviť ho na obdiv. Nechýbajú sexuálne scény, či scény humorné. Autorov debut získal mnohé literárne ocenenia, a to sme iba na začiatku, dnes už päťdielnej, série.

Prvým zavraždeným sa stane kurátor v americkom Richmonde, zodratý z kože a priviazaný ku podstavcu sochy. Umelecky vystavený bez kože, s viditeľnými šľachami, svalmi a cievami. Bez hlavy. Až neskôr je odhalené o koho ide, keď je hlava objavená v smetnom koši na odpadky.

Druhá, nemenej ohavná vražda, ale veľmi podobná tej prvej, sa odohrala v nórskom Trondheime, kde je telo archivárky nájdené v trezore plnom vzácnych starých kníh. V tomto prípade je podozrivým muž. Inteligentný no utiahnutý do seba, mĺkvy, trúchliaci, avšak v minulosti upodozrievaný zo zločinu, koná neuvážene a jeho činy na neho vrhajú tiene podozrenia. Na druhej strane, pravdepodobným vrahom je vždy niekto, kto bol obeti blízky. Spletitosť prípadu nakoniec vrhne svetlo na jeden možný scenár. Ten najnepravdepodobnejší. Budete prekvapení.

“Aký skalpel uprednostňuješ, ostrý, stredne ostrý alebo tupý?”

Nechajte sa vtiahnuť minulosťou, aby ste pochopili súčasnosť a následky minulosti siahajúce do dneška. Dejom sa nenechajte zmiasť, i keď niektoré pasáže mierne zmiasť môžu, vyjasňovanie a postupné odhaľovanie dodáva príbehu dávku napätia. Objasnenie prípadov vrážd je v rukách zvláštnych, svojských vyšetrovateľov, s rozhodujúcou túžbou rozuzliť uzly minulosti. Príbehu podľahne nejeden z vás a budete bažiť po pokračovaní série.

Kto preferuje ľahšie krimi tituly, tzv. soft, táto kniha sa mu páčiť nemusí. Nejedná sa však o prvoplánovú story vystavanú na krviprelievaní. Skalpel, mŕtvoly a rezanie, áno. Upozorňujem slabšie povahy. Nejedna recenzia na knihu však tvrdí: “nebolo to až také drsné, ako láka titulka.” Mne sa to páčilo veľmi. Jazyk, štýl, akým autor píše, je pútavý. Pripočítajte k tomu veľmi príjemné stránky knihy na dotyk a zážitok z čítania vás samotných prekvapí.

Boh je poznateľná sféra, kde centrum je všade a koniec nikde.

Alain de Lille, 1100

Centrum vesmíru je všade a jeho koniec nepozná hraníc.

Kňaz Johannes,1550

Centrum vesmíru je všade a jeho koniec nepozná hraníc.

Giordano Bruno, 1584

Príroda je nekonečná sféra, ktorej centrum je všade, no jej koniec nepozná hraníc.

Pascal, 1670

Jørgen Brekke – V ľudskej koži. Zdroj foto: Martinus