Ian Caldwell – Piate evanjelium
Ian Caldwell – Piate evanjelium
Ian Caldwell je americký spisovateľ, ktorý po prvotine Pravidlo štyroch prichádza s trilerom Piate evanjelium. Photo by Richard Demma.
Alex je nič netušiac zapletený do zločinu, o ktorom nemal ani potuchy. V jeden upršaný podvečer mu zavolal brat Simon, poprosil ho o pomoc, ktorú mu Alex vďačne poskytol… Potom však Simon “upadol” do hlbokého mlčania, nič viac nepovedal, nenaznačil a zamlčané ostalo visieť vo vzduchu ako veľmi zlá predtucha. Ako smrť. Smrť spoločného priateľa Uga. Po tom ako sa Simon dal zatvoriť do domáceho väzenia bez akejkoľvek vôle vypovedať a vniesť do zločinu svetlo, ktoré situácia vyžaduje, sa Alex rozhodol vypátrať pravdu, aj keby ho mala stáť vlastné kňazské rúcho. Pochopil, že nitky posplietané tak krehko a zároveň pevne musí rozplietať pomaly a dôkladne – v stávke je totiž najväčšia záhada kresťanstva.
“Pred dvetisíc rokmi sa dvaja bratia vydali zo Svätej zeme šíriť kresťanskú vieru. Svätý Peter pricestoval do Ríma, kde sa stal symbolickým otcom západného obradu. Jeho brat svätý Ondrej pricestoval do Grécka, kde sa stal symbolickým otcom východného obradu. Dlhé storočia sa cirkev, ktorú pomohli vytvoriť, rozvíjala jednotne. Asi pred tisíc rokmi sa však Západ a Východ rozdelili. Západní kresťania sa začali nazývať katolíkmi, na čele s pápežom, nasledovníkom svätého Petra. Východní kresťania sa začali nazývať pravoslávnymi, na čele s patriarchami, nasledovníkmi svätého Ondreja a ďalších apoštolov.”
Príbeh o dvoch bratoch kňazoch – kde jeden je kňazom západného obradu a druhý kňazom východného obradu, sa odohráva v roku dvetisícštyri vo Vatikáne, keď si pápež Ján Pavol II. na sklonku svojho života najviac želal opätovné spojenie pravoslávnej a katolíckej cirkvi. Ján Pavol II. umrel v apríli dvetisícpäť. Alex, kňaz východného obradu, je ženatý, žije s malým synom, bez manželky, ktorá jeho aj malého syna opustila. Simon, biskup západného obradu, je obvinený zo zabitia Ugolina Luca Nogaru.
“Čo teraz trápi sudcov ako jediné? Zmizla nahrávka z bezpečnostnej kamery. Neexistujú záznamy z vozového parku. Svedkom prísahou zakázali vypovedať. Leitmotívom celého procesu je mlčanie. Sudcovia chcú vedieť, kto stojí za týmto tlakom, a presne na to im promótor spravodlivosti dáva odpoveď. Simon vám zavolal o pomoc. Váš vlas v aute naznačuje, že ste mu pomáhali upratať. Váš strýko donútil všetkých vodičov mlčať a dovolil vášmu bratovi, aby podľa vlastného uváženia robil zmeny v Nogarovej výstave, o ktorej svedkovia nesmú vypovedať. Kam všetko to mlčanie ukazuje, Alex? Ako bude váš brat vyzerať, ak odmietne svedčiť? Máme Nogarov telefón, čo iba potvrdzuje domnienky obžaloby.”
Ústredným motívom celého príbehu je turínske plátno a jeho pravosť ako relikvie 
odporúčam prečítať tento článok. Ugo zasvätil svoj život výskumu turínskeho plátna a dokázaniu, že turínske plátno skutočne vzniklo, keď pochovali Ježiša Krista. Výsledky testov pravosti totiž dokázali, že ide o podvrh. Preto začal zostavovať historickú vernisáž s prelomovými míľníkmi kresťanstva a rôznymi faktami z evanjelií dokazovať jeho pravosť. Zásadným a prelomovým dôkazom sa stane Diatessaron, tzv. Piate evanjelium, ktorého autor spojil štyri evanjelia – podľa Marka, Matúša, Lukáša, Jána – do jedného textu. Ako však má Ugo, kurátor vernisáže, pochopiť skutočnosti podľa evanjelií? Ako má rozoznať faktografiu od teológie, keď sa evanjelia navzájom od seba líšia? V evanjeliách podľa Matúša a Lukáša si “od slova do slova vypožičiavajú celé bloky textu z Markovho evanjelia, no systematicky vylepšujú jeho nedostatky.” Zrejme to značí o tom, že to nie sú samostatné diela, ale iba upravené verzie Evanjelia podľa Marka. “Samotné Evanjelium podľa Marka tvoria pozliepané príbehy pochádzajúce zo starších útržkovitých zdrojov. Preto väčšina biblistov zastáva názor – a tak sa to aj väčšina katolíckych kňazov učí v seminári -, že štyri kanonické evanjeliá nie sú spomienkami mužov, ktorých menami ich označujeme. Poskladali ich desiatky rokov po Ježišovej smrti zo starších záznamov ústnych podaní o jeho živote.” Na rozdiel od týchto troch evanjelií, Jánovo Evanjelium “vzniklo ako posledné – šesťdesiat rokov po ukrižovaní, čo je dvakrát dlhšie, ako sa zostavovalo Markovo. Jeho autori si vytýčili, že odpovedia na nové otázky späté s mladým náboženstvom, čím sa im podarilo urobiť revolúciu vo vnímaní Ježiša.”
Skutočnosť, že sa Ugo pomocou Alexa naučil čítať evanjeliá s pochopením, objavil niečo, čo ho stálo život. Tajomstvo, ktoré zjednoteniu cirkví dopomôže? Ako na to zareagujú pravoslávni, keď zistia historicky dokázateľné fakty, na ktoré Ugo narazil počas výskumu? Dokážu katolíci priznať vinu? Hlboká láska a pokora Svätého otca Jána Pavla II., vytrvalosť a viera predsalen vyústia do pokroku. Bol to človek s obrovským srdcom, ktorý viac nemá obdobu vo svojich radoch. Podarilo sa mu povolať na stretnutie zástupcov západného aj východného obradu, avšak skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas Ugovho výskumu si nehodlá zobrať do hrobu.
Príbeh je dynamický, očami kňaza, ktorý má rodinu, malého syna, milovaného brata a žije bez manželky, ktorá sa predsalen v príbehu objaví, je zaujímavým pohľadom do života kresťana, ktorý nie je katolík a žije úplne iný život. Možno dokonca viac v spojení s Bohom. História kresťanstva, ktorú kniha prezentuje je veľmi zaujímavá, do teologických poznatkov zo školských lavíc vnáša fakty, ktoré na mňa urobili hlboký dojem a pochopenie. Surfovala som internetom a čítala štúdie a dokady o pravosti turínskeho plátna, príbeh Jána Pavla II., ktorého som za čias jeho života ako pápeža vnímala pozitívne, preto ma ešte väčšmi dojímali rozhodnutia, ktoré vykonával a nemenej šokovali rozhodnutia, ktoré počas dlhej histórie Cirkev podstupovala – zabíjali v mene Boha, križiacke výpravy boli krviprelievaním a páchaním zla najhrubšieho zrna, dokonca neváhali kradnúť a tvrdiť, že ukradnuté po stáročia vlastnia ako vlastné. Moje subjektívne názory na Cirkev nechcem rozoberať, každopádne tento príbeh otvoril priestor či už pravde alebo dohadám a pravde a konšpiračné teórie ja zbožňujem. Hĺbať nad “čo ak” a “čo keby” je fascinujúce. Taktiež sú naše chýbajúce poznatky o histórii požadované na celkové pochopenie fungovania sveta a situácií, ktoré sa momentálne dejú či diali. Áno, koho príbeh zaujme, zaujme ho pochopenie, a to nadobudne jedine samoštúdiom. Pretože ja nerada žijem v klame, chcem prísť veci na kĺb a dožadujem sa úprimnej pravdy.
Čo som si z príbehu odniesla ako najväčšie pochopenie je fakt, že nás obyčajných ľudí – či už kresťanov, katolíkov, veriacich – nútia žiť minulosťou. Keby sme sa menej sústredili na veci, ktoré sa v minulosti udiali, na nepokoje, vojny, zabíjania, odpustili by sme jeden druhému, nemuseli by sme sa deliť na rôzne náboženstvá a medzi sebou sa nenávidieť. Všetci skrátka veríme – v niekoho, v Boha, bohov, Alaha, v seba – a to nás spája a nemalo by nás to rozdeľovať. Viac sústredenia na súčasnosť a môžeme začať písať odznova – od nuly – novú minulosť bez bojov a rozporov a žiť krásnu, mierom naplnenú budúcnosť.
“Každé kráľovstvo, rozdelené proti sebe, pustne, i dom, rozdelený proti domu, padá.” Stojí v Písme.
Chválim aj preklad, text bol bez gramatických chýb, žiadne vyrušovanie hrúbkami, práve naopak, text bol na vysokej jazykovej úrovni. Čo pre mňa znamená, že preklad závisí predovšetkým od kvalitného prekladateľa a na ďalších jazykových korektoroch a na nich nikdy netreba šetriť! Aby sa čitateľovi nedostala do ruky možno aj kvalitná kniha, rušená ale gramatickými chybami, nesprávne štylisticky upravenými vetami a umelými zásahmi prekladateľa. Zbytočne to zneúcti samotnú knihu a celkový dojem z nej je negatívny. Môj dojem z Piateho evanjelia je výborný. Odporúčam! Keď sa navyše v závere knihy autor priznal, že knihu tvoril desať rokov a takmer ju nedokázal dotiahnuť do úspešného konca, plus dnešná cenzúrovaná doba, som dojatá.
“Domine, quo vadis?” Pane, kam ideš?
“Romam vado iterum crucifigi.” Idem do Ríma, aby ma znovu ukrižovali.
Rýchlym klikom tu na bux.sk, môžete knihu získať 
Dajte mi like na srdiečko, ak sa Vám recenzia páčila
The cover image is by Martinka Javorková
