Henning Mankell – Než príde mráz

Krimi román komisára Wallandera a jeho dcéry Lindy

Opäť nábožensky motivované (v poslednej dobe sa mi do rúk dostávajú tituly s náboženskou tematikou), ale opäť mankellovsky výborné. Tentokrát sa v príbehu stretávame s vyšetrovateľovou dcérou Lindou Caroline Wallanderovou, ktorá po ukončení štúdia policajnej akadémie nastupuje do policajných radov – nasleduje kroky svojho otca Kurta Wallandera.

Odpočívaj v pokoji Henning Mankell! Ďakujeme Ti za prínosné príbehy, ktoré nemajú obdobu! Pretože okrem napätia a vyšetrovania vrážd si priniesol množstvo pohľadov na spoločnosť a rôzne sociálne problémy. Tvoje kultúrne odkazy si navždy zapamätáme! Photo by booksweb.pl

Je leto a Linde ostáva pár dní pred nástupom do práce. Síce ju, ako sami tvrdia, potrebujú, nie sú vraj finančné prostriedky na jej skoršie zamestnanie. Linda sa však nudí, v byte svojho otca nevie obsedieť, stretáva sa s dvoma kamarátkami Annou a Zebrou, až do chvíle, kým Anna nečakane zmizne. Kam sa podela, nik netuší, ani jej vlastná matka. Preto sa Linda chopí šance a začne svoje vlastné vyšetrovanie zmiznutia kamarátky. Chytá sa rôznych stôp, ktoré za stopy považuje iba ona, začne dokonca pochybovať či si sama nevytvára len nejakú ilúziu kamarátkinho zmiznutia, aby mala spôsob, ako vyplniť svoj čas.

Niečo ale tuší, niečo jej na celej vzniknutej situácii nesedí. A so svojimi obavami sa zverí otcovi, ktorý vyšetruje brutálnu vraždu ženy, ktorej odsekli hlavu a ruky – len tieto časti tela boli nájdené na mieste činu, navyše ruky boli zopäté akoby do modlitby.

“Rozhrnul křoví. Linda stála těsně za ním. Spatřila chatku, skoro jako z pohádky, takovou chaloupku čarodějnice, zadní stěnou opřenou o skálu. Měla dveře. Na zemi ležel rozbitý kbelík, napůl pohřbený pod hlínou. Oba nastražili uši. Všude bylo ticho, jen pár opožděných kapek sem tam spadlo listí.

‘Počkej tady,’ nakázal jí a šel ke dveřím.

Poslechla. Ale jakmile vzal za kliku, přišla blíž. Otevřel a ucukl. Zároveň zakopl a upadl dozadu. Linda uskočila a ocitla se na místě, odkud viděla dovnitř. Nejdřív nevěděla, na co se dívá.

Potom pochopila, že našli Birgituu Medbergovou.

Alespoň část z ní.”

Náboženský leitmotív je prítomný počas celého deja, autor poukazuje na absurditu rôznych cirkevných spoločenstiev a sekt, so spoločným menovateľom – ‘bojujeme v mene Boha’. Neštítia sa zabíjať, obetovať seba či jeden druhého, v mene Boha. V tomto prípade chce cirkevné spoločenstvo pod vedením Erika Westina nastoliť kresťanský poriadok, uzákoniť platné zákony, v ktorých zlyhal pred dvetisíc rokmi sám Ježiš.

Súvisí zmiznutie kamarátky Anny so zvláštnym kresťanským zoskupením? Potvrdia sa Lindine podozrenia a úvahy?

Mankell nám ponúka iný pohľad na svoje príbehy prostredníctvom hlavnej hrdinky Lindy, ktorá ako správna dcéra bojuje so svojim otcom, síce u neho dočasne býva, ale spolubývanie sa nezaobíde bez roztržiek a hádok. Vzťah dcéra-otec je kritický, nakoľko autor správne konštatuje, že by zrejme dospelé deti nemali zdieľať spoločný priestor so svojimi rodičmi. Nerobí to dobrotu. Stráca sa žiadaný nadhľad, kedy rodič predá svoje skúsenosti dieťaťu a nechá ho žiť vlastný život. Preto Linda netrpezlivo čaká na pridelenie vlastného bytu. Dovtedy však musí vyriešiť záhadu, ktorá sa stane ešte záhadnejšou, keď sa po niekoľkých dňoch zmiznutá kamarátka Anna objaví a vzápätí zmizne kamarátka druhá, Zebra. V tomto prípade je to, ale, vážne, nakoľko by Zebra nikdy nenechala samého v byte svojho malého syna. Čo sa to deje? Záhadné zmiznutia a práve vo chvíli, keď Linda zvažuje, na prahu dospelosti, či sa rozhodla správne nasledovať policajné kroky vlastného otca. Po vyriešení tejto záhady, dostane odpovede na všetky svoje vnútorné otázky a nájde si svoje miesto v spoločnosti. Nezaobíde sa to však bez dávky napätia a smrti.

Mankell sa sám vyjadril, že svojho hrdinu policajného vyšetrovateľa Kurta Wallandera, nemá v láske.

“Ak píšete o niekom, koho milujete, čo ste o ňom schopní povedať? Je omnoho lepšie, keď to medzi spisovateľom a jeho postavou iskrí.”

Preto sa v knihe dočítame, a to hneď v niekoľkých pasážach, ako s nechuťou na hlavného hrdinu – otca – pozerá vlastná dcéra, opisuje ho ako tučného, sexuálne neaktívneho, dokonca ho napadne slovne (a nie raz) a hodí po ňom sklenený pohár – trafí ho priamo do tváre. Mankellovi sa nedá uprieť cynizmus nad vlastným hlavným protagonistom.

Mankellove knihy slúžili aj ako predlohy pre filmové spracovanie a vznikla tak úspešná séria filmov o Wallanderovi. Henning Mankell napísal spolu desať príbehov o inšpektorovi Wallanderovi a 40 ďalších románov a 40 drám. Taktiež mal autor v pláne napísať trilógiu, v ktorej by figurovala ako hlavná postava Linda Wallanderová, podobne ako to bolo v tomto prípade. Avšak nečakaná tragická udalosť v roku 2007, samovražda filmovej predstaviteľky Lindy – Johanny Sällströmovej, sužovanej depresiami – primäla autora nedokončiť plánovanú trilógiu. Namiesto pokračovania autor napíše knihu Číňan – recenzia tu – a k wallanderovskej sérii sa vráti definitívne posledným románom Nepokojný muž – recenzia tu.

Henning Mankell podľahol rakovine vo veku 67 rokov, 5. októbra vo švédskom meste Göteborg. Pokoj s ním! Zanechal po sebe štvrtú manželku Evu Bergmanovú.

The cover image is by Martinus.sk