Harper Lee – Postav hliadku
Harper Lee – Postav hliadku
Kniha nadväzujúca na svetoznámy bestseller Nezabíjajte vtáčika
Harper Lee (1926-2016) sa narodila v Alabame. Photo is from google.
Autorka datuje knihu Postav hliadku do času, kedy má detská hlavná hrdinka Jean Louise Finchová (Scout) z predchádzajúceho príbehu, aktuálne dvadsaťšesť rokov. Autorka sa po vydaní knihy Nezabíjajte vtáčika na istý čas odmlčala. Až v roku 2014 sa našiel v jej trezore rukopis knihy Postav hliadku, ktorá bola vlastne autorkinou prvotinou a bola vydaná v roku 2015.
Na príbeh je potrebné nazerať zo širšieho historického pohľadu. Vzťahy medzi černošským a belošským obyvateľstvom sú napäté, jednotliví občania odmietajú spolu komunikovať či spolupracovať. Je to komplikovanejšia téma, nie je niekedy jednoduché pochopiť správanie obyvateľov. Na čo v podstate narazila aj Scout, ktorá momentálne žije v New Yorku, domov prišla na nejaký čas, oddýchnuť si. Je však veľmi sklamaná, keď postupne odhaľuje vzťahy medzi obyvateľmi jej rodného Maycombu. Zistenie, že sa jej milovaný otec Atticus, ktorý sa kedysi nezištne ujal úlohy obhajcu v procese s mladým černochom, angažuje v rasisitickej Rade občanov, ju zasiahne nepripravenú a zabolí.
Iritujúce je jej následné správanie. Absolútne nemá záujem vypočuť si protistrany, nemá záujem pochopiť spoločenské dianie, akoby bola slepá a hluchá, tvrdí si len svoje argumenty, ktoré ani nemá ničím podložené.
Bolo pre mňa dosť náročné chápať súvislosti, keďže som sa do hĺbky nezaujímala (doteraz) o históriu černošských a belošských vzťahov v Amerike. Autorka žijúca v danom prostredí zrejme predvídala vedomosti a preto nemala za potreby viac vysvetľovať. Snaha vysvetliť niečo mladej Scout nepadla na úrodnú pôdu, nakoľko mladú protagonistku zasadila do roly tvrdohlavej a nič nechápajúcej ženy. Strýko, ani otec jej nedokázali vysvetliť dianie natoľko výstižne, aby čitateľa svojím detinským správaním neiritovala. A možno to bola zámienka, aby tak náročnú tému rasizmu, autorka mierne bagatelizovala. Neviem. Netrúfam si hodnotiť.
Dve knižky, dva rôzne svety, dve rôzne témy, kde kniha Nezabíjajte vtáčika chytila človeka za srdce kvôli neľudskému správaniu k jednému nevinnému človeku; kniha Postav hliadku postavila do popredia černošský ľud, ktorý je síce neprávom odsúvaný bokom, zároveň však Atticus vysvetľuje, aké je náročné s takými ľuďmi vychádzať, či nechať ich vzdelávať sa s bielymi deťmi v jednej škole. Trochu ma to miatlo. Biele a čierne. Správne a nesprávne. Je to naozaj zložitá problematika. V dnešnom modernom svete, je bežným fenoménom, že rôzne kultúry spolupracujú, vzdelávajú sa a miešajú sa medzi sebou.
Mám rada v knižkách napätie, či aspoň poriadne historické vysvetlenie danej problematiky. Aj takým spôsobom je možné vzdelávať čitateľov. Tu mi chýbalo oboje. Ale vyskúšala som. Či som z knihy niečo odniesla? Pocit, nech už som na konci a môžem sa pustiť do ďalšej… a to je škoda. Pritom sa zaujímam o historické udalosti a pozadie našej spoločnosti. Kto z nás dvoch urobil chybu, či ja pri čítaní, či autorka pri písaní…
No zrejme som to bola ja 
.
Pridám jednu vtipnú pasáž :
Jean Louise štuchla do Ady Belle a tá jej urobila miesto na lavičke.
“Čo sa stalo s jej sestrou?”
“Dostala sa do druhého stavu, a vieš, kto jej to urobil? Vlastný otec.”
“Do akého druhého stavu?” spýtala sa Jean Louise.
Zo skupinky dievčat sa ozval hlasný údiv. “Jej sestra bude mať dieťa, ty hlupaňa,” vysvetľovala jedna spolužiačka.
Jean Louise spracúvala informáciu. “No čo má s tým spoločné jej otec?”
Ada Belle vzdychla: “Otcom je jej otec.”
Jean Louise sa zasmiala. “Nerozprávaj, Ada Belle…”
“Taká je skutočnosť, Jean Louise. Stavím sa, že Francine nie je v tom iba preto, že ešte nemala mesiačiky.”
“Aké mesiačiky?”“Nezačala menštruovať,” vysvetľovala Ada Belle netrpezlivo. “Určite to robil s oboma.”
“Čo robil?” Jean Louise bola celkom zmätená.
Dievčatá až zvýskli od smiechu. “Jean Louise, ty ešte nevieš jednu dôležitú vec. Predovšetkým – ak to robíš vtedy, keď už más mesiačiky, normálne z toho môžeš mať decko.”
“Ak robím čo, Ada Belle?”
Ada pozrela na krúžok dievčat okolo seba a zažmurkala. “Najprv sa začneš s niekým frajeriť. Chlapec si ťa pritíska, prudko na teba dýcha a potom ti začne dávať francuzáky. Tie ti dáva tak, že vyplazí jazyk a vopchá ti ho do úst…”
V ušiach jej zazvonilo a ďalšie rozprávanie Ady Belle už nevnímala. Pocítila, ako sa jej z tváre stráca krv. Dlane jej zvlhli od potu. Usilovala sa preglgnúť.
“… potom to už ide ako po masle. Čo je to s tebou Jean Louise? Si bledá ako krieda. Hádam ťa to nevyľakalo,” Ada Belle sa uškrnula.
“Nie,” odvetila Jean Louise. “Mo začína mi byť zima. Pôjdem do triedy.”
Modlila sa, aby si nevšimli, ako sa jej trasú kolená, keď kráčala cez školský dvor. V budove zašla na dievčenskú toaletu, oprela sa o umývadlo a vracala.
Niet najmenšej pochybnosti. Albert vopchal do nej jazyk. Oťarchavela.
Harper Lee – Postav hliadku
