Håkan Nesser – Sieť

Nemá ani tušenie, prečo jeho manželka leží vo vani mŕtva. Zobudil sa, snažil sa rozpamätať čo sa odohralo za posledné hodiny, no videl iba černotu. Ničotu. Dokonca si nevedel spomenúť na vlastné meno. Príliš veľa alkoholu, to áno, ale výpadok pamäti s obrovskou tmou, to ešte nie, to sa mu ešte nestalo.

Sieť je príbehom, ktorý otrasie zžitými morálnymi pravidlami a vnesie chaos tam, kde bol dovtedy nastolený poriadok. Príbeh nedisponuje náročnými psychologickými úvahami, iba sťa divadelná hra odohrávajúca sa pred zrakmi divákov pozorujúcich jednotlivé dejstvá, ktoré až v závere poskladajú mozaiku do uceleného obrazca. vtedy už viac niet pochybností, iba surového vyobrazenia pravdy.

Vskutnu nenáročný dej, lineárne vystavuje dieliky skladačky, ktorá od samého začiatku dáva zmysel, bez súvislostí však ukazuje len nesúvislý sled udalostí. Autor vynaložil úsilie, aby odhalenie a s ním spojený zvrat, neprišli skôr ako v závere knihy. Nepredbiehal, svojich protagonistov nechal vraždiť, klamať, zavádzať, skrývať sa, ale aj odhaľovať pravdu prostredníctvom detektívnej práce. Nie zlé, nie zbytočne rozťahané do počtu strán.

Janek Mitter je obvinený a zatvorený do väzenia. Prečo ale komisár Van Veeteren nemôže spávať? Čo je to, čo ho kdesi v podvedomí trápi? Dolapil predsa vraha, on sám sa k činu priznal. Alebo bol k tomu iba dotlačený? Niečo na tom všetkom nesedí, akýsi detail. Van Veeteren dokáže totiž odhaliť vraha. Má na to akýsi šiesty zmysel, alebo čo to vlastne je. A v tomto prípade si absolútne nie je istý. Nerozumie. Tápa ako v tme.

Keď sa stane ďalší nevysvetliteľný zločin, už vie, že sa nemýlil. Len si nie je istý, v čom presne sa nemýlil. Jeho uzavretá a cynická nátura podniecuje k činom kolegov, s ktorých pomocou dokážu odhaliť šokujúcu pravdu, ktorú mali po celý čas priamo pod nosom. Len tomu nik nerozumel. Keby sa boli pozreli na okolnosti z iného uhla, boli by pochopili hneď a mohli sa tak vyhnúť usmrteniam.

Dej odohrávajúci sa na akademickej pôde, pod záštitou drsnej doby, kedy na odsúdenie neboli potrebné dôkazy, len ľudský faktor. Vinný! Dobrý žalobca, ovplyvnená porota a noviny, ktoré vykresľujú nejasnoti vlastnými úvahami. Vinný je nevinným a nevinný vinným. Ako ľahko je podľahnúť podsunutým indíciám nezaloženým na pravde a ako ľahko je nepriznať pravdu, ktorá by bola zachránila nejeden život. Kto však môže súdiť už odsúdeného človeka? Kto komu môže robiť sudcu, keď človek sám dobrovoľne podstúpi trest a vezme na seba kríž žitia? Len láska je tou, ktorá dokáže prekonať neprekonateľné a tá je v tomto prípade hlavným ťahúňom. Aj keď smerom do ťaživého temna.

Zo švédskeho originálu Det grovmaskiga nätet, vydaného vo Švédsku v roku 1993, preložila Alexandra Debnárová. Vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2019. Pevná väzba s prebalom, počet strán 286. ISBN 978-80-551-6729-9