Eny Hanks – Mama, nebo a ja

by Martinka Kušnieriková · Published March 27, 2019 · Updated March 27, 2019

Všetci sme jedna veľká rodina

Emotívny skutočný príbeh rozpráva o matke a jej dieťati. Nič prekvapujúce, poviete si. Ale prekvapujúce to v skutku je. Až zarážajúco úprimné. Malý Matejko prišiel na svet a svojej mame vyrozprával príbeh, ako žil predtým, keď ešte nebol v jej brušku a nenarodil sa. A nešetril detailami. Ona si na tento príbeh musela počkať dlhých šesť rokov, kým dospel do štádia, že ho vyrozpráva.

Mladá žena sa stane matkou. So svojím manželom počnú malý zázrak a začína sa cesta tehotenstvom. Niekoľko mesiacov, počas ktorých žena zažíva pocity neskutočného šťastia, eufórie, očakávania, tešenia a radosti, ale aj strachu, obáv a bolesti. V tomto prípade išlo o sedem mesiacov, nakoľko sa musel Matejko narodiť predčasne.

Vieš prečo som sa ponáhľal? Lebo som sa dusil, každý deň len óóóúúúááá (ukazoval mi, že sa dusí)… som prdkal do uška. Ty, tam bol taký smrad od hovienka, že až.

Tému autorka poňala veľmi citlivo a jemne, opisy sú popretkávané nežnými opismi a úvahami. Príbeh je vyrozprávaný s hlbokou láskou a pokorou, ale aj trpezlivosťou a odvahou. Všetky spomínané pocity a emócie sú pravdepodobne súčasťou balíčka každej matky, aby dokázala svoje dieťa pochopiť a dovoliť mu rásť. Matejko v knihe spomína krídla ako anjel, ktoré kedysi mal. No a táto matka darovala svojmu synovi krídla aj po tom, ako sa narodil tu, jej. Dovolila mu fantazírovať, nechať preniknúť navonok hlboké city a spomienky, nepozastavovala sa nad vyslovenými slovami, nechávala ich plynúť časopriestorom. Len tak. Akoby to boli obláčiky pary, ktorá sa časom vyparí. Iba načúvala, prikivovala, sem-tam položila otázku, decentne, aby nerušila jeho tok myšlienok.

Vieš mami, keď som bol anjelik, ja som všetkému rozumel ako keby som bol dospelý. Aj keď som sa narodil. To tak všetky deti, len sme nemohli rozprávať. Aj keď som vedel, lebo by si sa zľakla. Však?

Príjemne spracovaný príbeh, ktorý rozpráva o tajomstve života, je podaný prostredníctvom dvoch rozprávačov. Spočiatku rozpráva svoj príbeh matka s bábätkom v brušku. S nadhľadom, istou noblesou a humorom opisuje svoje pocity počas tehotenstva, vlastné konanie a zážitky z nemocnice. Neskôr sa k rozprávaniu dostane narodený, dnes už šesťročný syn Matejko, ktorý podáva svedectvo o svojom predchádzajúcom bytí, ale aj o žití v brušku. Jeho rozprávanie je písané formou rozhovoru s mamou, možno preto je formulácia viet miestami ťažkopádna. Naladiť sa na nôtu dieťaťa a porozumieť jeho jazyku nie je niekedy jednoduché ani pre rodiča. Nerodič možno správne nepochopí myšlienky dieťaťaťa a dané slová bude považovať za nesúlad fantazíjnych myšlienok. Matejkovi mama rozhodne rozumie viac ako my ostatní. Rodič sa dokáže naladiť na frekvenciu detí ľahšie. Mňa Matejkove slová zasiahli priamo do srdca.

Ja som vás počul, veď ma to pichlo do srdiečka, mohol som zomrieť, ale mal som otvorené ústa. Dýchal som nosom, skoro som sa udusil. Ale nezomrel som, našťastie. Bože, to bolo hrozné, to rodenie, aj som plakal, bolelo ma z toho srdiečko, bruško, hlava, kolená, nohy, všetko ma z toho bolelo.

Knižka je plná krásnych a nežných ilustrácií matky a dieťaťa, nie je však definovaná ako kniha pre matky. Opisuje vzťah, matky a dieťaťa, ktorý sme zažili každý jeden z nás s našou mamou a je nám preto blízky. Aj my sme boli deti a verili, nejako žili a fantazírovali, toto je len svedectvo jedného z nás. Odporúčam prečítať každému, kto má v sebe kúsok dieťaťa 🙂 Knižka sa číta ľahko a veľmi rýchlo. A keď ju uvidíte, aká je nádherná, chytíte do ruky a začnete listovať… verte mi, na pult ju už nevrátite.