Elena Ferrante – Temná dcéra

Dieťa je vírom úzkostí.

Úzkosť oslepuje.

Hlboko zasiahne tento príbeh nejednu ženu, nejednu matku. Elena Ferrante dokázala naplniť kalich ženskosti až po okraj. Materstvo podala spôsobom, akým ho snáď ešte nik neprezentoval. Úprimne opisovala pocity ženy pred narodením dieťaťa – tá neovládateľná eufória z očakávaného prírastku, neskôr realitu po narodení dieťaťa, či pocity matky pri výchove malých a dospievajúcich detí.

Biancu som chcela tak, ako sa deti chcú, so živočíšnou nevedomosťou podporenou bežnými presvedčeniami. Vzápätí prišla, mala som dvadsaťtri rokov a s jej otcom sme boli po uši v problémoch. So ženským telom sa deje tisíc rôznych vecí, plahočí sa, behá, študuje, sníva, vymýšľa, vysiľuje sa a zatiaľ mu mohutnejú prsia, pohlavie sa zväčšuje, útroby pulzujú okrúhlym životom, ktorý je váš, váš život, ktorý sa však tlačí inam, odťahuje sa od vás, hoci obýva vaše radostné a ťažké brucho, život, ktorý si vychutnávate ako nenásytný impulz a zároveň vás odpudzuje ako jed, čo vám hmyz vpustil do žily.

Mám pocit, že čítaním autorkiných kníh sa posúvam akýmsi smerom, ktorý ma posúva vpred. Jej štýl písania búra hranice konvencie a ona sama vkladá do písmen obrovskú silu. Priam magickú. Pri čítaní som ako zhypnotizovaná, mobilizujem svoje zmysly, ale márne. Som začítaná, pritlačená do kresla, hltám jej slová, niektoré čítam opakovane a snažím sa ich zapamätať.

Elena Ferrante – Temná dcéra. Photo: Martina Kušnieriková

Je to fascinujúci objav, keď otvoríte stránky jej knihy. Prajete si nikdy neprestať čítať. A pritom jej slová bolia, sú priam živočíšne, zarežú sa nemilosrdne do srdca ženy a spôsobia hlboké rany. Vzápätí nastúpi prúd slov, ktoré dušu ženy hoja, balzamujú, upokojujú, avšak s úprimnosťou ženy, ktorá vie o čom píše.

O živote samotnom.

O jeho úskaliach a nerestiach.

O mileneckom vzťahu, kedy ani jeden z milencov nechce prestať, zo strachu, že stratí samého seba.

O manželskom vzťahu, kedy nádejní rodičia očakávajú prvé kopance v tehotenskom brušku a potom nastane realita. Výchova.

O slobodnom vzťahu k sebe samotnej, kedy sa každá z nás chce niekam v spoločnosti zaradiť a nie, nie je to úloha slúžky v rodine. Máme potrebu reprezentovať svoju profesiu matky ako najdôležitejšiu na svete. Na nezaplatenie. A predsa je tak podceňovaná. Nedôkladne ohodnotená. Zasúvaná do úzadia spoločnosti. Nepotrebná. Akoby boli dôležitejšie profesie na svete. Ale nie sú. Žiadna nie je dôležitejšia. Úloha matky je tá najdôležitejšia. Nik z nás by nebol bez našej matky.

V neposlednom rade je príbeh o vzťahu k deťom. K dcéram. Ktorý je tak nádherný a zároveň tak komplikovaný. Na jednej strane, rodiča tento vzťah pyšne ženie do nebeských výšin, na strane druhej, ho zahrabáva pod čiernu zem. Gniavi a ubíja, uberá síl. Núti utiecť. Niekam ďaleko. A nikdy sa nevrátiť. Nájsť samého seba. Nájsť vlastné Ja.

Podarí sa to protagonistke Lede? Nájsť svoje miesto v ťažkej talianskej spoločnosti? Pozrieť sa na svoj život zrelým a pevným pohľadom? Priznať si zlyhania a pokorne prijať vlastné rozhodnutia?

Autorka sa snaží ženám vnuknúť určitý spôsob sebaovládania. Netreba podliehať panike, ide predsa o nádhernú súčasť života každej matky.

Takže je kniha určená len matkám? Nemyslím. Skôr ženám všeobecne. Mladým či starším. Dcéram, matkám, babkám. Skôr či neskôr každá pocíti potrebu materstva, či sa ho naopak zľakne. Je to krásna, úprimne podaná kniha, o vznešenosti ženstva.

Viete, aké sú deti, niekedy vás ľúbia tak, že vás hladia, inokedy tak, že sa vás snažia prerobiť, vymyslieť nanovo, akoby si mysleli, že ste boli zle vychovaní a musia vás naučiť, ako sa správať, akú hudbu počúvať, aké knihy čítať, aké filmy pozerať, slová, ktoré máte používať, a tie, ktoré by ste vyslovovať nemali, pretože sú už staré a nikto ich nepoužíva.

A nerobia rodičia to isté svojim deťom? Vychovávajú, ľúbia raz nežným spôsobom, inokedy prísnym výchovným štýlom. Deťom vysvetľujú, formujú ich, pretvárajú, dotvárajú ich osobnosť. Zakazujú, posmeľujú, chránia či rozdávajú buchnáty. A predsa je to najsilnejší vzťah, s najsilnejším putom, na svete.

Z talianského originálu La Figlia Oscura.

Preložil Peter Bilý.

Vydalo vydavateľstvo Inaque v roku 2017.

Pevná väzba, počet strán 159.

ISBN 978-80-89737-70-3

The cover image by Martina Kušnieriková.