Dan Brown – Digitálna pevnosť
Dan Brown – Digitálna pevnosť

Autor Dan Brown
Zatajovanie informácii, utajované digitálne operácie, ľudstvo v nevedomosti. Naša internetová komunikácia nie je v bezpečí, všetky maily, chaty, sms správy si NBÚ sídliaci v Spojených štátoch, môže prečítať. Je možné o tejto problematike diskutovať, dané informácie nás však oprávňujú jedine pochybovať. Vyvrátiť nevyvrátiteľné či dokázať nedokázateľné je točenie sa v blúdnom kruhu. Nezmysel.
“NBÚ, alebo Národný bezpečnostný úrad, založený prezidentom Trumanom 4. novembra 1952, bol takmer päťdesiat rokov najtajnejšou spravodajskou službou na svete. Hlavný cieľ sedemstranovej doktríny bol jasný a stručný: chrániť komunikačné prostriedky americkej vlády a získavať informácie z komunikačných prostriedkov cudzích mocností.”
Keď už komunikácia na internete nebola bezpečná, správy sa začali šifrovať. A na dešifrovanie správ bolo potrebné poznať pakľúč. Keďže takých správ bolo denne stovky až tisíce, nebolo v ľudských silách dekódovať každú jednu správu. Tak vznikol TRANSLTR, ktorý dokázal dešifrovať za jediný deň stovky kódov, a tak prečítať stovky správ. Zamedzoval prípadným nepokojom, pokusom o atentáty či vojnové rozbroje. Pretože tí správni ľudia vedeli včas tie správne informácie, aby mohli konať – chrániť.
Dej príbehu sa odohráva počas jedného dňa. Autor vtesnal 430 strán do jedného dňa. Napätie, ktorému musí čitateľ na stránkach knihy čeliť graduje. Všetko začína nevinne a jednoducho. Úloha pre Davida, univerzitného pedagóga, je jasná – priletieť do Španielska, nájsť hľadaný predmet a vrátiť sa naspäť domov za Susan. Je síce sobota a nečakaná úloha príde od veliteľa Strathmora, Susaninho nadriadeného, David zrejme úlohu prijme z lásky k žene, ktorú si chce vziať.

Dan Brown a jeho anglický titul Digital Fortress
Sobotné ráno bez Davida, navyše so žiadosťou od veliteľa Strathmora dostaviť sa súrne do NBÚ, Susan vykoľají. Prečo David odišiel, neozýva sa. Víkend mali predsa spolu tráviť úplne inak. NBÚ je preplnený špičkovými profesionálmi a Strathmore zavolá práve jej, žene túžiacej stráviť víkend plný romantiky so svojím partnerom.
Strathmore, ktorý má v hlave jasný plán, s jeho odhalením však čaká do posledného momentu. Rozhodne sa svoje plány založiť na klamstvách, ktoré prichádzajú pomaly, postupne, nakoniec zdrvujúco s fatálnymi následkami. Je to človek, ktorý všetko stratil, zároveň však dúfa, že naopak, všetko ešte len získa. Nekonečnú moc, úctu, rešpekt, lásku ženy, ktorú ľúbi. Vypočítavosť zaslepená mocou, Strathmora oberie aj o posledné náznaky nádeje. Človek, ktorý neváha zavraždiť a poslať na smrť iného človeka si nezaslúži žiť. Nezaslúži si cnosť ani rešpekt. Vyvrcholenie zápletky autor postavil na pochybnom chcení ovládať iných ľudí, ktoré sa snažil pomenovať láskou. Strathmorov plán bol taký jednoduchý, zbaviť sa všetkých, ktorí mu stoja v ceste šťastia v mene lásky k žene, ktorá by mu mohla byť dcérou. Tým stratil rešpekt u čitateľa. Úcta, s ktorou čitateľ vníma bremeno, ktoré veliteľ nesie na svojich pleciach denno-denne za ochranu NBÚ a TRANSLTR-a, je v skutočnosti iba zaslepenosťou a chamtivosťou po ovládaní.
Dramatickosť do príbehu sa autor snaží vniesť aj smiešnymi náhodami, ktoré počas hľadania prsteňa postretnú Davida v Španielsku. Vrstvenie nezmyselných náhod vyznieva smiešne, čitateľa mätie. Zbytočne autor tlačí na časovú os jedného dňa. Snaha zdramatizovať okamihy hlavných hrdinov vnáša do príbehu iba pochybnosti.
Čitateľ v závere uvažuje či Digitálna pevnosť namiesto nerozlúštiteľného kódu, nie je zakódovaná forma lásky. Láska k vlasti, láska k žene a láska k mužovi. V závere taktiež, ako je u autora zvykom, do zrejmých faktov, vnesie dávku pochybností. Preto tvrdiť čo je a čo nie je pravda, nepripadá do úvahy. Láska, to je pravda. Alebo aj nie?