Bernard Minier – Mráz

Bernard Minier – Mráz

Zdvihol sa obrovský oblak a začal sa valiť pomedzi jedle. To je koniec, pomyslel si. To je koniec! Chcel zrýchliť, už sa nepozeral hore. O niekoľko sekúnd do nich narazila obrovská vlna. Zdvihlo ho zo zeme, vyhodilo a odfúklo ako balík slamy. Slabo vykríkol, no pridusil ho sneh. Akoby ho unášalo v bubne práčky. Otvoril ústa, kašlal, sneh ho dusil, mykal rukami aj nohami. Nemohol sa nadýchnuť. Topil sa. Zachytil Irènin pohľad o kúsok ďalej, na tvári mala výraz absolútneho zdesenia. Potom mu zmizla z očí. Valilo ho to, otriasalo, obracalo. Už nepočul nič… V ušiach mu hučalo. Chýbal mu vzduch… Dusil sa… zahrabaný… To je koniec!

Francúzsky autor Bernard Minier sa narodil v Béziers vo Francúzsku. Debutoval mrazivým románom Mráz (GLACÉ) v roku 2011. Druhý román s názvom LE CERCLE vydal v roku 2012.

Triler Mráz, z neho zamrazí Vás. Vysoko vo francúzskych Pyrenejach, na hranici so Španielskom, kde zamestnanci denne manévrujú na tenkom ľade medzi zdravým rozumom a pomätením, nebezpečenstvom a smrťou, sa nachádza neslávny, ale jedinečný Wargnierov inštitút – psychiatrická liečebňa. “Kým časť údolia, kde sa nachádzali, bola ponorená do modravého tieňa hôr, tam vyššie sa budovy kúpali v žltom rannom svetle, ktoré sa valilo zo štítov ako ľadovec. Bolo to neuveriteľne osamotené a divoké miesto. Obria architektúra. Kyklopská architektúra, aká sa nachádzala takmer všade v horách, na hydrocentrálach i priehradách, či na hoteloch z minulého storočia. Inštitút dominoval v najvyššej časti údolia. Postavený bol tam, kde bol svah najmiernejší. Malé okná hľadeli rovno na horu s jej rozľahlými zalesnenými svahmi, nad ktorými sa týčili závratne strmé skaly a sneh.”  Osemdesiatosem pacientov, nebezpečných psychopatov, sociopatov, vrahov, hrôzu vzbudzujúcich indivíduí zatvorených medzi múrmi inštitútu sa nikdy nemalo dostať späť do bežného života… “Nikdy sa im neobracajte chrbtom. Dávajte si pozor. Každú sekundu. Tu nemáte právo na omyl. Rýchlo sa naučíte rozoznávať signály: ubiehajúci pohľad, úškrn, rýchlejší dych… Vždy buďte v strehu. A nikdy sa im neobráťte chrbtom.” Pretože vraždili z nenávisti, ktorú v sebe prechovávajú ako živú rastlinku, ktorú potrebujú neustále zalievať a uspokojovať, pretože vraždili zo žiarlivosti, ktorá postupne vzrastala ako oblak snežného prachu pri spustení lavíny, pretože vraždili len tak, pre potešenie, ktoré ich vzrušuje viac ako akákoľvek iná rozkoš. Vraždili vlastné manželky, vlastné milenky, milencov, všetkých, ktorí skrížili cestu vražedným úmyslom, či sa stali objektom vražedného úmyslu. Obzvlášť nebezpeční sú siedmi obyvatelia Inštitútu umiestnení v sektore A, na ktorých “praktizujeme špeciálnu averzívnu terapiu. Akúsi ‘drezúru’. Tieto indivíduá sú čistí sociopati: nemajú výčitky, empatiu ani nádej na uzdravenie. Ide o to, aby nikdy nedostali príležitosť škodiť. Tie monštrá sa neboja ničoho. Vedia, že nikdy nevyjdú von. Nijaká hrozba ani autorita ich nezasiahne. Vitajte v pekle, slečna Bergová!” 

U veliteľa Servaza nastane mierne zmätenie, keď pochopí, že diaľku do zasnežených, ľadových vrchov meral kvôli zavraždenému zvieraťu – niekto mu najskôr odrezal hlavu, z mäsa stiahol kožu, z ktorých provizórne naaranžoval krídla visiace vo vzduchu. Zavraždený kôň, zavesený vo vzduchu – navyše vysoko v horách, na mieste dostupnom iba lanovkou alebo v priaznivom počasí helikoptérou – evokuje lietajúce zviera. Každopádne silným signálom hrôzy vzniká predtucha začiatku niečoho strašného. Aký význam ma mŕtvy kôň? Okrem toho, že je to veľmi vzácny plnokrvník, patril veľmi bohatému magnátovi Erikovi Lombardovi, zavesený veľmi vysoko v hydrocentrále patriacej Lombardovej rodine.

Podzemná vodná elektráreň, alebo hydroelektráreň, s názvom Nant de Drance je skutočne vybudovaná na hranici Francúzska a Švajčiarska. V roku 2008 spustili práce výstavby tejto hydroelektrárne. Tá je situovaná v skalnom masíve pod úrovňou dvoch priehradných jazier Emosson a Vieux Emosson. Vstup do tohto komplexu sa nachádza vo výške 1947 m n. m. Photo by Herrenknecht AG.

Photo by Courtesy Alstom.

Nasledujúca vražda muža, obeseného brutálnym spôsobom – umieral pomaly, začne pomaly odkrývať ďalšie skladačky obrazca, ktorého význam, však, nie je doposiaľ známy. Obesený… Nahý… Ale s čižmami a plášťom… Plášť ako krídla? Znamenajú niečo všetky tie záhadné indície? Čoskoro sa odpovede, veliteľ Servaz spoločne s Irène Zieglerovou, dozvedia. Vyriešenie prípadu však komplikuje množstvo tajomstiev, nevypovedaných príbehov, poloprávd, tragédií, ktoré malý kraj devastačne ovplyvnili. Všetky tie mladé dievčatá a mladí chlapci, ktorí mohli žiť, či žiť normálny život, všetky tieto deti sa však stali odpoveďou na nezodpovedané otázky. Najťažšou otázkou ostáva tá posledná: kto? “Ľudia sú ako ľadovec. Pod povrchom spočíva obrovská masa nevypovedaného, bolesti a tajomstiev. Nikto nie je v skutočnosti taký, akým sa zdá.” 

Príbeh graduje ešte ďalej, roviny deja – zdanlivo nesúvisiace, začnú naberať spoločné kontúry, prepojenia, rysy ostrého obrazca. Tragická minulosť dobehne všetky trpké stavy doterajšieho žitia. Nesúvisiace dieliky nečakane zapadnú na správne miesto, nečakane sa z úzadia vynoria protagonisti prinášajúci ešte väčší zmätok. Chvíľu potrvá, kým sa objaví jediná možná cesta smerujúca k rozlúsknutiu prípadu a chyteniu vraha. Trpko na to doplatia nielen obyvatelia Inštitútu, ktorí neustále v príbehu figurujú, ale aj vyšetrovatelia. Pretože hory majú svoju obrovskú silu a jedincov, ktorí sa im vpletú do cesty, zmetú jediným lavínovým šialenstvom.

Smrtiaci oblak lavíny vo významnej turistickej oblasti Chamonix vo Francúzsku. Lyžiarská oblasť sa nachádza nie veľmi ďaleko od hydroelektrárne Nant de Drance. Photo by chamonet.

Vzrušenie, obavy a napätie, ktoré riadky knihy obsahujú zvýšia tlak a zrýchlia prúdenie krvi nejednému čitateľovi. Pretože stretnúť osobne (aj keď len prostredníctvom protagonistky, mladej psychologičky Diany Bergovej) obávaného a veľmi nebezpečného, navyše vysoko inteligentného Juliana Aloisa Hirtmanna, ktorý je “prefíkaný zabijak. Nie psychotický a šialený zabijak, ale skutočne perverzný psychopat, výnimočne nebezpečný a inteligentný spoločenský predátor.” Navyše v spoločenskej hierarchii, celkom ojedinele, obsadzoval vysoko postaveného prokurátora. Bol v spoločnosti uznávaný ako silný vodca, nanešťastie bez vedomia o jeho druhej nebezpečnej tvári. Bol odsúdený za vraždu svojej ženy a jej milenca a je podozrivý zo zabitia minimálne štyridsiatich ďalších žien, vraždy mu však nikdy namali byť dokázané, vďaka jeho prefíkanej šikovnosti. S vlastnou ženou sa mierne prepočítal a náhoda chcela, aby ho za ten čin súdy odsúdili a vyšetrovatelia a psychiatri usúdili s kým majú dočinenia. “V tú noc 21. júna Hirtmann prinútil milenca aj svoju ženu vyzliecť sa a ľahnúť si v podzemí na posteľ, potom vypiť toľko šampanského, až boli obidvaja opití. Potom nariadil milencovi vyliať na Alexiino trasúce sa telo veľkú fľašu a sám vylial šampanské na milencovo telo. Keď ten následne zaviedol vibrujúci objekt do pohlavia svojej milenky, Hirtmann zapol prístroj. Šampanské bolo dobrým vodičom. Telá sa nekontrolovateľne triasli, chlpy a vlasy naježené…” 

Crimen extingultur mortalite. Smrť uhasí zločin.

The cover image is by Martinka Javorková.