Angela Marsonsová – Tichý výkrik

Angela Marsonsová – Tichý výkrik

Ani najtemnejšie tajomstvá nemožno navždy pochovať

Angela Marsonsová je britská spisovateľka, ktorá svoju literárnu dráhu začínala písaním poviedok a účasťou na rôznych súťažiach. Niektoré z prvotín sa jej podarilo uverejniť, ale skutočným literárnym debutom tejto autorky je kriminálny román Tichý výkrik. Napínavý príbeh mal mimoriadny ohlas u čitateľov a už viac než rok sa drží na medzinárodných rebríčkoch bestsellerov. Photo is from LizLovesBooks.

Prečítané. Za dva dni. Negatívne recenzie sa ma snažili odradiť od čítania, ale ja som sa nedala. A dobre som urobila. Všetko čo je knihe vyčítané, sa mne naopak páčilo. Jedná sa o autorkin debut a ja jej kvitujem, že sa snažila prísť s niečím novým, originálnym a neopakovala len naučené vzorce.

Policajné postupy, ktoré sú odlišné od tých, na ktoré sme zvyknutí. Zvláštny typ hlavnej protagonistky, ktorá sa ani nesnaží zapáčiť sa čitateľovi. Všetko mi rezonovalo. Kde je napísaný návod, ako má detektívna kniha vyzerať, že policajné postupy musia presne sedieť s realitou (čo sa niektorí snažia knihe vytknúť)? V takom prípade, keby sa autori držali jednotnej šablóny, by sme tu mali všetky detektívne knihy písané ako cez kopirák.

Naopak, obdivujem autorov, ktorí sa snažia prísť s niečím iným, odlišným, než prišli ich predchodcovia. Aj negatívne naladená hlavná hrdinka Kim Stonová, s maskou bojovníčky a neotrasiteľnej ženy, ktorá nechce čitateľa nechať preniknúť do svojho sveta len tak jednoducho, zapasovala do netypického scenára príbehu. Prečo je práve táto skutočnosť predmetom negatívne ladených názorov, nerozumiem. Stačí nazreť na množstvo kníh zo severskej krimi, kde nájdeme outsiderov, alkoholikov, neverníkov, skrachovancov a to v hlavných úlohách (Harry Hole, Sebastian Bergman). Pretože sa jedná o ženu? Sme ochotní negativitu tolerovať mužom, ale žena musí predstavovať ideál? Nesúhlasím, mne hrdinkina neprístupnosť kvitovala, chcela som odhaliť tajomstvá jej temnej duše a pochopiť ju. Zanechala vo mne dobrý dojem, nie je veľa ženských protagonistiek, titulovaných na post vyšetrovateľky.

Autorka prišla s nápaditou ideou, spojiť súčasne odohrávajúce sa vraždy, s vraždami z minulosti. Detský domov a v ňom zronené a opustené mladé dievčatá, plné stratenej nádeje a zloby, chaosu a nenávisti, nič nové, môžete skonštatovať. Ale autorka neprestáva prekvapovať a priplieta nové nitky deja. Dovoľuje bojovnej Kim odhaľovať tajomstvá minulosti a nazerať tak na osudy dievčat z inej perspektívy. A aj keby ste chceli ľutovať hlavnú hrdinku, po tom čo sama prežila, nedovolí vám to! Nie je to úlohou tejto postavy.

Problém je úplne niekde inde, v súčasnosti. Zomierajú totiž ľudia – brutálnym spôsobom. A poviem vám rovno, budete veľmi prekvapení, keď odhalíte vraha, teda keď ho odhalí Kim. Spočiatku som vôbec nechápala… Však uvidíte sami.

Roly postáv sú využité priamo úmerne dejovej línii. Každý má svoje postavenie, kde na jednej strane nitky naväzujú na samotnú Kim a na strane druhej, nitky naväzujú na vraha. Nie je ani tak priestor niekoho z postáv bližšie spoznať, aj napriek tomu, všetko do seba zapadne. Preto vidím priestor na vývin postáv okolo Kim a aj u nej samotnej určite nastane progres a čitateľ bude mať možnosť spoznať hrdinku viac v ďalších knihách. Ako samotná autorka naznačuje:

“Dúfam, že ste si prvý diel Kiminých dobrodružstiev užili a máte z toho rovnako dobrý pocit ako ja. Hoci má Kim svoje chyby, je to niekto, koho by ste si priali mať za svojím chrbtom.”

Štýl písania príbehu je ladený pútavo. Relatívne krátke kapitoly čitateľa podnecujú, aby pokračoval v napätom odkrývaní deja, až zrazu zistí, že je na konci a všetko do seba zapadlo. Dokonca sa autorke podarí do dejových línii zakomponovať silnú dávku empatie. Asi to je pochopiteľné, nakoľko autorka je žena, hlavná hrdinka je žena a detský domov je plný zlomených ženských sŕdc. Prvá obeť vraždy je žena. Jednou z postáv je mladá žena, ktorá je fyzickou chorobou uväznená vo vlastnom tele; ďalšou z postáv je mladá žena uväznená psychickou chorobou vo vlastnom tele – a nie je tam sama. Pocity, ktoré navodzujú tieto skutočnosti, sa nedajú ignorovať. Empatia sa v čitateľovi hlboko zakorení.

Angela Marsonsová a jej debut s názvom Tichý výkrik ma zaujali. Zaujala ma hlavná protagonistka Kim Stonová a jej vyšetrovacie praktiky. Teším sa na ďalší vývin jej samotnej a tiež vývin jej vyšetrovacieho tímu. Som zvedavá do akej roviny sa autorke podarí protagonistov posunúť. Či sa jej podarí priniesť na papieri príbeh, ktorý bude lepší ako bol tento. Dávam jej šancu. Snáď len začína .

“Stonová, dúfam, že to za to stojí. Bol som uprostred…”

“Pane, prípad Teresy Wyattovej je zložitejší, než sme si pôvodne mysleli.”

“Ako to?”

Kim sa zhlboka nadýchla. “V deň, keď ju zavraždili, zavolala naša obeť profesorovi Miltonovi, ktorý tesne predtým dostal povolenie kopať v oblasti Rowley Regis. Najprv ho prosila, aby ju zapojil do projektu, ale odmietol to. Potom sa začala o daný priestor intenzívnejšie zaujímať.”

“Čím je ten pozemok zaujímavý?”

“Kedysi tam bol detský domov.”

“Vedľa krematória?”

Kim prikývla. “Teresa Wyattová aj Tom Curtis tam pracovali. Niekoľko dní po povolení vykopávok sa profesor ocitol v ohrození života. Zabili mu aj psa. A dvoch bývalých zamestnancov Crestwoodu zavraždili.”

Woody zízal na bod na stene za ňou. Už si predstavoval titulky v novinách.