Abby Fabiaschi – Bavilo ma žiť
Strata bolí každý deň inak…
Predstava, že prídete o matku, je príšerná. Každý sme dieťa nejakej matky, ktorú milujeme navždy. Ale smrť raz prísť musí a vtedy prináša so sebou obrovskú bolesť zo straty a prázdnotu v srdci. No prísť o matku v tínedžerskom období, tak ako o matku prišla mladá Eve, musí byť veľmi náročné. Navyše jej mama nezomrela príčinou choroby či iného nešťastia. Vzala si život…
Abby Fabiaschi sa narodila v USA, je obhajkyňou ľudských práv a členkou výboru medzinárodnej neziskovej organizácie Her Future Coalition, ktorá sa zameriava na pomoc obetiam extrémneho zneužívania a obchodovania s ľuďmi. V roku 2012 odišla z výkonného postu v odvetví hich-tech a naplno sa venuje písaniu. Kniha Bavilo ma žiť je jej autorskou prvotinou. S rodinou žije striedavo v Connecticute a Utahu. Photo: johnbvaleri
A tak nás autorka postupne zoznamuje s hlavnými protagonistami. S otcom Bradym, matkou a manželkou Madeline a dcérou Eve. Madeline je mŕtva. Brady je veľmi pracovne vyťažený a zaneprázdnený človek a Eve je šikovná stredoškoláčka. Každý je nejakým spôsobom špecifický a svoje charakterové črty prelína do vlastného chaotického života. Alebo mám napísať usporiadaného života? Podľa toho, z akého profilu na ich životy nazeráme. A teda, že nám autorka poskytne množstvo periférnych náhľadov do dní týchto smutných a opustených ľudí. V príbehu nie je núdza o smutné pasáže, ktoré vystihujú nejedného bežne žijúceho človeka. Tieto pasáže sa však prelínajú so šťastnými spomienkami z pekného života rodiny.
Je náročné popasovať sa so smrťou. Každý na ňu nahliada vlastným spôsobom a trpí inak. Brady by sa najradšej obklopil prácou a zahrabal povinnosťami. Eve, tínedžerka, so všetkým čo k tomu patrí, by sa najradšej prepadla pod zem. Nechce mať s okolitým svetom už nič spoločné, pretože ju sklamala tá najbližšia – jej mama.
Klásť otázky tínedžerom je hotová veda. Ak sa vypytuješ veľa, si neznesiteľný. Ak kladieš nesprávne otázky, nič nechápeš. Ak sa pýtaš správne, ale v nesprávnom čase, si otravný.
No a Madeline, tak tá by najradšej všetko vzala späť. Bavilo ju žiť. A teraz sa musí už len prizerať trápeniu svojich milovaných. Našťastie ostali k dispozícii jej denníkove zápisky a preto vedia svoju manželku a mamu lepšie spoznať. Pochopiť. Dá sa pochopiť smrť? Dá sa s ňou stotožniť? Podľa autorky, áno, dá sa s ňou žiť. Na každého z nás čaká.
Kniha nepodlieha trendu písať romanticky, prvoplánovo o láske, o dvoch zamilovaných ľuďoch, ktorých láska spojí a nič viac ich nerozdelí. Naopak, autorka veľmi empaticky pristupuje k téme života a smrti. Nahliada na obe sféry žitia ako na jeho súčasti. Dotvára atmosféru tepla domova, i keď to niekedy vôbec nie je jednoduché. Bežné situácie obyčajného dňa predsa inklinujú skôr ku všednosti, ale žiadnej romantike.
Dostali sme dar života s dôsledkom smrti. Bola by chyba, keby sme sa sústredili na dôsledok a zabúdali na dar.
Zámerom knihy je pochopiť súvislosti a násjť medzi nimi prienik. Pretože ten tam vždy figuruje. Svieti ako maják v tme. Nebyť smrti Madeline, dvaja ľudia, ktorí sa ľúbia, by si k sebe nikdy nenašli cestu. Žili by vedľa seba a potom by sa rozdelili každý vlastným smerom. Otec a dcéra. Vzťah, s najsilnejším putom. Nebyť pracovne vyťaženého manžela, manželka by nikdy nepochopila akú dôležitú rolu v rodine zohráva. Nebyť dcérinho zvláštneho nazerania na svet cez pubertálne okuliare, Eve by nikdy nepochopila správanie svojich oboch rodičov. Všetko spolu hrá. I keď spočiatku každý nástroj hrá inou melódiou. V závere sa zladia. Vždy.
A to chce čas, ktorý zahojí všetky rany. Časom sa človek naučí prizerať aj na vlastné správanie inak. Časom pochopí kým bol a kam smeroval. A až vekom pochopí, kam smerovali jeho kroky a kde sa ocitol vlastným zapríčinením. Náhodné kroky neexistujú. Vždy sa všetko deje z nejakého dôvodu.
“Kto robí chyby?”
“Všetci!”
“A čo urobíš, keď si uvedomíš, že si pochybila?”
“Priznám sa a poviem prepáč.”
Autorka sa veľmi citlivo pohrala s charaktermi postáv. Predostrela protagonistov z bežného života a dodala im iskru. Preto je príbeh uveriteľný. Spracováva základnú tému života a smrti a nebojí sa reálne popísať ich prienik.
Krásna kniha. Bohatá na múdre myšlienky, ktoré by sa mohli stať súšasťou každej bežnej rodiny. Rola matky, rola otca, ani rola dcéry či syna nie sú jednoduché. A predsa tu sú a môžu spolu pekne nažívať. I so strasťami a úskaliami. Tie predsa nepopierateľne patria k bežnému životu. Krásnemu životu. To mi kniha dala, poznanie, že všetci môžeme žiť krásny život. Ďakujem.
Milovať neznamená pretvoriť človeka podľa svojich túžob. Milovať znamená otvoriť sa jeho realite.
Z anglického originálu I Liked My Life, vydaného v New Yorku v roku 2017, preložila Lucia Lukáčová.
Vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2018.
Pevná väzba s prebalom, počet strán 304.
ISBN 978-80-551-5911-9
The cover image by Martina Kušnieriková.
Abby Fabiaschi – Bavilo ma žiť. Photo: Martina Kušnieriková
